alebo ročné pobyty na stredných školách v Kanade, Spojených štátoch amerických, Nemecku, či Británii. Tieto pobyty nie sú lacné, ale nie sú výsadou iba pre bohatých. Nájdu sa aj rodiny, ktoré si vezmú pôžičku, aby svojmu dieťaťu takúto skúsenosť umožnili získať.

Ako sa však dostať na strednú školu povedzme v Hamburgu, Seattli alebo Toronte? Tieto pobyty sprostredkúvajú napríklad Rotary kluby, Americká kultúrna výmena a rôzne iné organizácie. Vybavia pre stredoškoláka všetko - od cesty, cez školu na zodpovedajúcej úrovni, až po výber miestnej rodiny, ktorá študentovi počas pobytu poskytne rodinné zázemie, starostlivosť aj strechu nad hlavou. "Výhodou týchto pobytov je, že mladý človek žije takmer rok v cudzojazyčnom prostredí a spravidla nemá v blízkosti žiadneho človeka, s ktorým by sa dohovoril svojím rodným jazykom. Tak sa naučí jazyk najrýchlejšie," hovorí Tomáš Szabo z organizácie Americká kultúrna výmena. "Je o neho dobre postarané, ale pritom sa väčšinou musí správať oveľa samostatnejšie, ako by to od neho vyžadovali domáce prostredie. Je to pre mladých výborná škola."

Niektorí horlivo podobné pobyty odporúčajú, iní varujú pred tým, že je to pre takého tínedžera dosť veľká záťaž - nielenže sa na rok dostane medzi samých cudzích ľudí a musí sa s nimi dorozumievať výhradne v cudzom jazyku, ale musí zvládnuť aj komunikáciu s novými spolužiakmi, iný spôsob výučby a po návrate domov musí dosť často absolvovať aj rozdielové skúšky z predmetov, ktoré mali jeho spolužiaci doma v osnovách, ale on ich v zahraničí nepreberal. Napríklad zo slovenčiny, dejepisu, náuky o spoločnosti a podobne. Ale podľa detí, ktoré takouto skúsenosťou už prešli, stojí tá trocha učenia navyše zato.

"Slovenské deti nemajú s vyučovaním u nás žiadne problémy aj jazyk ovládajú až prekvapujúco dobre. Máte kvalitné školy," hovorí riaditeľka medzinárodného študijného programu v River East Transcona Birgit Hartelová.

Aj keď sú kanadské školy známe tým, že sú kvalitnejšie ako napríklad bežné americké školy, veľa Slovákov sem zatiaľ nechodí - sú pre nás dosť drahé. "Veľa študentov máme najmä zo Strednej Ameriky, z Japonska, Kórey a iných ázijských krajín," pokračuje Birgit Hartelová. "Mexičania napríklad s poplatkami nemajú problémy, sú zvyknutí za školu platiť. Ich verejné školy sú totiž také zlé, že každý sa snaží dať dieťa na súkromnú školu, a tá prirodzene nie je zadarmo."

Na kanadských školách sú deti v škole od rána niekedy až do piatej hodiny poobede. Súčasťou výučby sú totiž najrôznejšie kurzy - od varenia a rôznych remeselných, cez šport a hru na hudobný nástroj, až po semináre z prírodovedných predmetov, ekonomiky alebo napríklad filozofie. Človek si môže formovať svoju budúcu profesionálnu dráhu už na strednej škole. "A keď si to náhodou v priebehu štúdia rozmyslí, môže sa ešte vrátiť a prihlásiť sa na úplne iné semináre alebo kurzy," hovorí Hartelová. "Do dvadsať rokov to má stále ešte zdarma.

Podľa Hartelovej sa však investovať do vzdelania oplatí. Kvalitná stredná škola môže byť totiž pre mladého človeka výbornou vstupenkou aj na uznávané zahraničné univerzity. "V našom školskom systéme je to tak, že keď máte našu záverečnú skúšku na zodpovedajúcej úrovni, nemusíte robiť žiadne prijímacie pohovory na vysokú školu, dvere k ďalšiemu štúdiu máte otvorené."