Ďalšia koaličná strana ANO naopak už včera vyzvala svojho poslanca košického mestského zastupiteľstva Ladislava Olexu, aby sa vzdal funkcie. Olexa bol tiež vedený ako agent ŠtB.
Olexa aj Hurný tvrdili, že nič nepodpísali a na nič sa nepamätajú.
Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa hovorí, že ľudia spolupracovali s ŠtB najmä kvôli kariére v komunistickom režime. V Ústave nepoznajú jediný prípad, že by mohol byť v registri zapísaný ako agent ŠtB niekto, kto by vlastnoručne nepodpísal spoluprácu.
ŠtB mala obrovskú sieť udavačov a podľa bývalého disidenta Miroslava Kusého bola "dokonca inštitucionalizovaná". Napríklad domovníci mali na starosti svoj blok a sledovali, kto sa s kým stretáva. Kusý si myslí, že väčšina udavačov to robila z donútenia. "Poznám osobne prípady ľudí, ktorí donášali na mňa a dnes hovoria, že sa im tajná polícia vyhrážala napríklad stratou zamestnania." Kusý im to nezazlieva a dnes sa s niektorými priatelí. Pár z nich sa mu dokonca už vtedy priznalo, že musia ŠtB o ňom referovať. Chápal, že sa báli nátlaku a je presvedčený, že na neho povedali len minimum z toho, čo vedeli.
Zverejňovanie zoznamu spolupracovníkov ŠtB je podľa Kusého citlivá záležitosť a dôležité je vždy objasniť okolnosti, za akých ľudia začali spolupracovať s ŠtB.
Aj František Mikloško považuje zverejňovanie mien za "delikátnu vec". Na otázku, či je to správne, odpovedal: "Už som to raz zažil, sú to ľudské osudy a musí si to na seba zobrať ten, ktorý sa pre to rozhodol."
Podľa neho udavačstvo na Slovensku fungovalo najmä po roku 1948, neskôr už menej. Slováci podľa neho prežívali komunizmus po svojom tak, že "klamali každého - aj ŠtB".
(rk, mož)
Etnologičku Kovačevičovú sledovali v každej obci, kam prišla
Dnes 83-ročná etnologička Soňa Kovačevičová si myslí, že bývalý režim vychovával ľudí k udavačstvu a robil to pod hrozbou perzekúcií. Aj za ňou prišli ľudia z ŠtB a chceli, aby donášala na svojich kolegov.
Odmietla a vedenie Slovenskej akadémie vied, kde pracovala, ju časom preradilo do skladu. "Keď som sa pýtala, prečo, tak mi náš kádrovák povedal, že ponuku na spoluprácu som dostala."
Ako etnologička veľa chodila po Slovensku. "V každej obci boli miestni eštebáci, ktorí si všímali, čo robíme," spomína. Títo ľudia hlásili svojim šéfom, či výskumníci boli v kostole, s kým a o čom sa rozprávali.
Udavačov však mali ľudia aj vo svojich domoch. "Domovníčku sme mali bývalú gardistku, ktorá chodila vykrádať židovské byty."
Práve ona po roku 1948 robila pre komunistov a rozhodovala, kto má byť násilne vysťahovaný z bytu.
Smutné podľa nej je, že udavači sa po páde režimu dostali do každej politickej strany. Donedávna bol podľa nej jeden z takýchto ľudí aj rektorom Trnavskej univerzity.
"Nikdy som nikomu nehovorila, že viem, čo robili v minulosti," hovorí Kovačevičová. Nechce im byť podobná, "život ich trestá inými vecami".
Slováci podľa nej nevedia dobre rozoznať, kedy im človek hovorí pravdu a kedy ide o podlizovanie. "Chýba nám takáto psychologická výchova, nevieme odhadnúť, prečo sa s nami človek rozpráva," myslí si.
Autor: rk
