Slovensko na Hrách XXVIII. olympiády obstálo ako nikdy - získalo po dve medaily každej hodnoty. Šéf našej misie na aténskej olympiáde Vladimír Miller sa v hodnotení napriek tomu vyhol pátosu. Dobré sa chváli samo, poznamenal. Pri hodnotení sa však patrí uviesť aspoň krátke porovnanie: v Atlante 1996 sme získali tri medaily (1 - 1 - 1), v Sydney 2000 päť (1 - 3 - 1). V československých časoch získali Slováci najviac v Soule '88 - tri a pol medaily (2 - 0 - 2, bronz z tenisovej štvorhry patril Mečírovi spolu s Čechom Šrejberom).
"Cieľ sme ziskom šiestich medailí splnili a v hodnotení krajín sme sa posunuli z 38. miesta zo Sydney na 29. priečku," skonštatoval. Hneď v ďalšej vete však upozornil: "Mnoho našich pretekárov bolo viac-menej do počtu, obsadili sme veľmi málo úspešných pozícií do desiateho miesta."
O kritériách a výbere
Miller sa na rozdiel od posydneyského ružového pohľadu na slovenský športový svet, skonštatoval základné plusy a začal hovoriť o problémoch i možných riešeniach. Ukázal na paradoxy: "Do Atén sa napríklad nekvalifikovali možní medailisti, bronzový vodný slalomár zo Sydney Juraj Minčík alebo špičková streľkyňa Zuzana Štefečeková. Na druhej strane zbytočne cestovali niektorí atléti, lebo to umožňovali kritéria. Napokon aj tak skončili. Čiže sa budeme musieť zamyslieť nad výberom i uvážlivejším zaraďovaním do toptímu."
O úskaliach toptímu
Miller považuje súčasný systém toptímu za užitočný, hoci stále nedokonalý či nedoriešený. Príprava športovcov tohto exkluzívneho výberu stála 86 136 261 Sk, ostatných pretekárov 7 800 000 korún. Ide o veľkú sumu, ktorú hradilo na 93,80 percent ministerstvo školstva, na 6,20 percenta SOV.
Kľúčový problém nebol vo výške, ale v časových sklzoch nábehu prostriedkov, ktoré sú prirodzene limitované na presný účel. Podľa Millera projekt fungoval na deň presne až v tomto roku, pred dvoma bol stav kritický.
V tejto súvislosti je dôležitá opätovná oficiálna požiadavka olympijského výboru (znovu ju inicioval bývalý cyklistický tréner i poslanec NS SR Kamil Haťapka) na zriadenie štátneho úradu pre šport (na názve nezáleží) so samostatnou rozpočtovou kapitolou.
O hodnote medaily
Podpredseda SOV pre letné športy sa v písomnej časti správy ako prvý vôbec na takomto fóre dotkol chúlostivej, ale logickej kategorizácie "dôležitosti" medaily, hoci každá je rovnako farebná. Azda ani netreba položiť otázky, či možno porovnať prvenstvo trebárs z maratónu alebo taekwonda, alebo či si slovenský fanúšik neželá viac trebárs hokejový bronz ako dve zlaté z curlingu. Samozrejme pri všetkej úcte k všetkým športom, ale aj pri realite možností slovenského športu.
Millera už pred olympiádou najviac trápilo, že nebudeme zastúpení ani v jednom kolektívnom športe. Bolela ho napríklad skutočnosť, že slovenské plávanie sa môže pokojne volať Moravcová. Napokon, je riaditeľom športového gymnázia a dobre vie posúdiť tradíciu, dôležitosť, užitočnosť i dostupnosť toho-ktorého odvetvia.
