Kusy striech, konáre, kusy lepenky, škridly a plechy, to všetko v piatok večer lietalo v Tatrách vzduchom. Najväčšou hrozbou boli padajúce stromy. "Padali ako zápalky. Akurát som šiel ku kamarátovi do Tatranských Matliar, má dom v lese. Za pár minút mal však už dom na lúke. Neveril som vlastným očiam," hovoril bratislavský horolezec.
Hukot vetra prirovnali obyvatelia Tatranskej Lomnice k štartu rakety. "Bola som v aute už takmer pred cieľom, keď som si všimla, ako sa ohýbajú stromy. Nechala som auto autom a bežala k najbližšiemu domu," popísala víchricu jedna z nich.
"Nevedela som, či mám držať okná, všetko sa triaslo, rachotilo, búchalo," povedala obyvateľka sídliska Sibír v Novom Smokovci. Noc s dvojmesačným bábätkom prežila bez vody, kúrenia a elektriny. "Hoci som v horách zažila kadečo, možno aj silnejšie víchrice, toto sa nedá k ničomu prirovnať. Zostala tu spúšť."
"Je to žalostný pohľad," hovoril v sobotu primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Ocenil spoluprácu s Horskou záchrannou službou, hasičmi, či civilnou obranou. "Materiálne škody pôjdu určite rádovo do stoviek miliónov," hovorí. Podľa primátora bude Tatrám trvať niekoľko rokov, kým sa spamätajú. "Som presvedčený, že to musí byť nielen vecou Tatrancov, ale celé Slovensko by malo pridať ruku k dielu. Žiaľ, musíme si zvyknúť na novú podobu Tatier."
Rýchlosť, s akou sa darilo obnovovať dopravu, či dodávky energií Tatranci oceňovali. "Prúd naskočil rýchlo, horšie to bolo s vodou. Počul som, že tam, kde sa nepodarilo obnoviť dodávky vody, zabezpečovali náhradu cisternami," povedal jeden.
"V sobotu večer som sa prebil dolu, ale len pešo, kliesnil som si cestu pomedzi popadané stromy. Bolo to vyčerpávajúce, ale potreboval som ísť nakúpiť zásoby. Niečo vynesiem hore," hovoril nájomca chaty pod Soliskom Milan Štefánik.
MIRA KOVÁČIKOVÁ