Mesačná krajina okolo Novej Polianky. Z každej osady spod tatranských štítov vidieť až do Popradu. Ešte do minulého týždňa pohľad do doliny zakrýval les. Z Popradu vyzerajú osady ako obnažené roztrúsené domy na svahu. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vysoké Tatry sú polámané. Slávne sanatóriá, vily s typickou vysokohorskou architektúrou a hotelové komplexy, ktoré boli niekedy umiestnené uprostred hustých ihličnatých lesov, dnes vyzerajú ako rozhádzaná stavebnica lega na rozostavanej diaľnici popod celé Tatry.
Aby bola predstava skazy jasná, ľudia z vrchu vidia to, čo nikdy nevideli ani ich starí otcovia - mesto Poprad.
"Tadiaľto išla cesta do Štôly," ukazuje desaťročný Jerguš Daniš z Novej Polianky pod Tatrami na zvyšok dopravnej značky a horu popadaných stromov. "No a toto sme nikdy nevideli," povedia s kamarátom Lukášom a pozerajú sa na siluety približne 30 kilometrov vzdialeného Popradu.
Zápas s časom
Ešte pred niekoľkými dňami si miestni ani v najbujnejšej fantázii nevedeli predstaviť to, na čo sa od piatka museli pozerať. Zúfalstvo ľudí odrezaných v autách od sveta, neodhadnuteľné škody, krajinu zrovnanú so zemou, s napätím sledovali osudy stoviek ľudí, ktorým v neprístupných oblastiach postupne dochádzali potraviny, a snahu unavených a vyčerpaných záchranárov.
Prvý večer prišiel o život prvý človek v Tatrách. Zavalil ho v aute strom. Záchranári pri všetkom nešťastí hovoria o zázraku, že nezahynuli desiatky ďalších.
Prvé informácie v piatok večer nútia krízový štáb v Poprade vyhlásiť v oblasti Tatier krízový stav. Záchranári už vedia, že ničivý živel vytvoril z epicentra katastrofy takmer uzavretý kotol plný ľudí. Zúfalé volania o pomoc prichádzali z mobilných telefónov každú chvíľu.
Záchranári bojovali o každú hodinu. V centrále krízového štábu si zo správ uväznených ľudí postupne vytvárali obraz katastrofy, ktorej rozsah v tom čase ešte nikto ani netušil. Záchranárov delilo od zúfalých ľudí približne sto kilometrov ciest zavalených stromami. To, čo sa dialo v piatok v noci a na druhý deň nadránom, sa nedá nazvať inak ako zápas s časom.
Uväznení v aute
Neznáme dievča celú piatkovú noc podáva štábu informácie. S matkou a otcom uviazli s autom na ceste medzi Štôlou a Vyšnými Hágmi. Pred nimi aj za nimi sú popadané stromy, nemajú ako ujsť. Záchranári sa okamžite snažia dostať k vystrašeným ľuďom v takmer beznádejnej situácii. Medzi nimi a autom je však niekoľko kilometrov zatarasenej cesty plnej pováľaných stromov.
V aute vládne neistota, čas plynie, upokojovanie už neúčinkuje. Po hodinách čakania dievča oznamuje nepríjemnú správu. Rodine v aute sa minul benzín. Ľadový vietor, chlad a tma robia čakanie na záchranu neznesiteľným.
"Na ceste k zasypaným stála záchranárom nepreniknuteľná bariéra popadaných stromov. Len približne trojkilometrový úsek prekonávali päť hodín. Nakoniec sa 52-ročnú podchladenú ženu aj ostatných podarilo zachrániť," hovorí unavený šéf krízového štábu Milan Baran, prednosta Obvodného úradu v Poprade.
Deti v suteréne
Doslova adrenalínové chvíle prežíval Baran pri záchrane viac ako stovky detí a 20 zamestnancov Šrobárovho detského ústavu v Dolnom Smokovci, ktorí zostali uväznení bez strechy a elektriny v suteréne budovy. Záchranári mali len niekoľko hodín, aby sa pokúsili takmer o nemožné. Dopraviť asi 200 litrov nafty pre záložný zdroj, ktorý vykuroval provizórny životný priestor s deťmi. Zásoby nafty pre záložný zdroj totiž postačovali len do 23.00 h.
"Prístupnosť do oblasti bola takmer nemožná. Približne päť kilometrov sme sa museli k deťom doslovne presekať," hovorí šéf krízového štábu. Záchranári sa k deťom dostali o pol hodiny skôr, ako by sa im minula nafta.
Rovnako šťastný koniec mala aj záchranná akcia, pri ktorej dostali vrtuľníkom z neprístupnej oblasti Kežmarských Žľabov matku s dvojtýždňovým dieťaťom a trojročným synom. O mladej mamičke v Hájovni sa záchranári dozvedeli až v sobotu.
Zápas o jedlo
V sobotu večer, dva dni po katastrofe, ešte stále neboli sprístupnené všetky oblasti odrezané od sveta. Krízový štáb plný unavených ľudí riešil nový problém. Prednosta úradu z Vysokých Tatier prosí, aby práce na sprístupnení Štrbského Plesa a Vyšných Hágov pokračovali aj v noci zo soboty na nedeľu, lebo situácia s jedlom je v oblasti kritická.
"Ľudia si už potraviny vymieňajú medzi sebou a nervozita stúpa. Ak sa to do nedele dopoludnia nevyrieši, bude zle," upozorňuje prednosta Mestského úradu Jozef Vilím.
Krízový štáb požiadavku zamieta, lebo nechce riskovať životy ľudí, ktorí by sa pri nočných prácach na odstraňovaní popadaných stromov dostali do maximálneho ohrozenia.
"Ak sa dopoludnia nepodarí spojazdniť triapolkilometrový neprejazdný úsek, budeme ľudí zásobovať vrtuľníkmi," znel verdikt štábu.
Štrbské Pleso a Vyšné Hágy sú plné hotelov, ako napríklad Patria, Panoráma či FIS. V sobotu bolo podľa odhadov v oblasti okolo tisíc vystresovaných ľudí bez zásobovania potravinami. Hotelieri neboli podľa Vilíma pripravení na takúto katastrofu a v skladoch nedržali veľké množstvá potravín.
V nedeľu krátko pred obedom záchranári s lesníkmi a ťažkými mechanizmami uvoľnili zavalenú cestu a obnovili zásobovanie. Včas sa dostal na dialýzu aj uväznený pacient z Vyšných Hágov, ktorého plánovali previezť vrtuľníkom.
Nikto si nepamätá
Človek má skľučujúci pocit, keď prvýkrát vchádza kdesi na začiatok spleti pováľaných stromov a konárov ležiacich na ceste. Tatranská Polianka je ako po vymretí. Na ulici nie je nikto. Jediný registrovateľný zvuk ide nepretržite z výstražného zvonca na zničenom železničnom priecestí a z vodotrysku, niekedy miestnej zamŕzajúcej atrakcie pre cudzincov.
Ľudia v postihnutých oblastiach sú v šoku a nevedia sa spamätať. Nikto z Tatrancov si nepamätá nič podobné, niektorí však hovoria, že niečo počuli o veľkej ničivej predvojnovej smršti.
Reakcie sa opakujú - strašný vietor, padanie stromov, lietajúci plech a škridly vo vzduchu a strach. Prednosta Vilím hovorí o prvých podozreniach, že do Vysokých Tatier sa sťahujú neznámi zvláštni ľudia, hrozí hyenizmus a žiada o posilnenie policajných hliadok.
"Bývam v Štrbskom Plese a neviem, čo bude, keď sa dostanem domov. Nemôžem o tom hovoriť," rozplače sa žena, ktorá sa už niekoľko dní nedostala domov a býva v jednom z popradských hotelov.
Nikto neprišiel
O strašných chvíľach hovorí aj prednosta Vilím, ktorého katastrofa zastihla v Poľsku a informácie o spúšti sa dozvedal len sprostredkovane.
"Dostával som hrôzostrašné informácie, že na úrad spadli tri stromy, že jeden zo zamestnancov sa len náhodou zohol pri okne, keď mu vedľa hlavy dopadol konár z padajúceho stromu...," hovorí prednosta.
Jozef Vilím len veľmi ťažko popisuje pohľad, ktorý sa mu naskytol, keď sa vrátil do Vysokých Tatier.
"Videl som spustošené mesto, plné dolámaných stromov a vystrašených ľudí. O to viac ma mrzí, že vláda okamžite nezasiahla."
Prvý a jediný prišiel na miesto katastrofy minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Premiér Dzurinda sa prvýkrát osobne telefonicky informoval na situáciu v Tatrách v sobotu o ôsmej večer a sľúbil, že ak sa mu bude dať, tak v nedeľu príde...vraj mal teplotu. Prišiel. Hneď po ňom zbieral telefonické informácie od šéfa krízového štábu minister Rusko.
Olympiáda v Tatrách? Sotva
Poprad a Tatry sa asi budú musieť definitívne rozlúčiť s myšlienkou na usporiadanie zimných olympijských hier. Šéf krízového štábu Baran je optimista a verí, že zničené Tatry sa z toho dostanú. Vietor, ktorý miestami údajne dosahoval rýchlosť 150 kilometrov za hodinu, zmietol všetko, čo sa dalo. Niektoré odhady podľa Barana hovoria o nepredstaviteľných troch miliónoch kubíkov dreva a miliardových škodách, poškodené sú aj lanovky a vysokohorské hotely.
"Verím, že sa podarí čo najrýchlejšie odstrániť následky katastrofy a Tatry sa z tejto traumy dostanú. Nesporne to však zanechá stopy na krajine, ale aj na psychike ľudí, ktorí Tatry poznajú," prognózuje Baran.
Väčšia skepsa zaznieva z úst prednostu Vysokých Tatier Vilíma. Všetky peniaze, ktoré mali ísť do miliónových investícií na zimné olympijské hry, pohltí odstraňovanie následkov škôd.
Tí, čo v Tatrách bývajú, tvrdia, že známe európske vysokohorské centrum sa bude z katastrofy zviechať najmenej tridsať rokov, niektorí ako napríklad 69-ročný Ján Bačkor hovoria, že tak ako pred piatkom budú vyzerať Tatry o sto rokov.
V Poprade sa žartuje: Byty s výhľadom na Tatry
V Poprade ľudia tragédiu nejako výrazne neprežívali. Vysoké Tatry sú pre nich ďaleko a ako tvrdia, že "všetko prebolí". V baroch zábava fičala na plné obrátky a nočným mestom okamžite začínajú kolovať vtipy, ako v Poprade stúpli ceny bytov, lebo sú s detailným výhľadom na Tatry.
V komplexe Vojenského liečebného ústavu v Novej Polianke sa deti s rodičmi pozerali na víchor a padajúce stromy.
"Júúú, ta to bola iná hra, keď to padalo na domy. Videl som, ako sa jeden naklonil smerom k nášmu oknu, ale potom ho vietor zvrtol," hovorí školák Patrik a sprevádza nás po "atrakciách" Polianky. Pre neho je to celé hra na hľadanie zavalenej embéčky či pohodenej strechy so satelitom.
"Možno je tam ešte niekto zavalený," ukazuje na miesto, odkiaľ trčí kus červenej asi vreckovky, a beží ďalej. (wm)
Domy, hotely, penzióny, garáže vo Vysokých Tatrách. Z niektorých odvialo strechy, ďalšie sa stali obeťou padajúcich stromov. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Lesy Vysokých Tatier v lete tohto roka. Piatková víchrica zavinila, že súčasná generácia o takýto pohľad na Vyšné Hágy navždy prišla.
FOTO PRE SME - ROBO ŠRAMO
