Pri muzikáli Cats musia maskéri nalíčiť dvadsaťpäť mačiek, čo im zaberie štyri hodiny. So svojou prácou však môžu byť spokojní - londýnsky dozor odobril, že líčenie pražských mačiek nemusí byť rovnaké ako v Londýne a USA, dovolili im prejaviť vlastnú tvorivosť a profesionalizmus.
Divadlo Milénium sa ukrýva v bruchu Holešovickej tržnice v Prahe. Je tam všetko pohromade - stánky Vietnamcov, bazáre, starožitnosti, rárohy, vývarovne. Ťažko si predstaviť ideálnejšie prostredie na uvádzanie muzikálu Cats. Veď presne to je kráľovstvom túlavých mačiek. Priestor plný vôní a pachov, zvukov a hlukov, prapodivných predmetov. Holešovická tržnica takpovediac diváka predpripraví, naladí do potrebnej nálady na sledovanie najslávnejšej divadelnej hry na svete, ktorej úspech nebol dodnes prekonaný.
Len v Londýne a New Yorku mali Cats 16 435 repríz a hrali sa v 300 mestách a 26 krajinách.
O Cats aj v našich končinách určite počul každý divadelný divák, o milovníkoch muzikálov nehovoriac. Oveľa menej je však našincov, ktorí ich videli na vlastné oči. Šancu mali len v cudzine, najbližšie vo Viedni, prípadne z videozáznamu. Hoci Česko aj Slovensko zažívajú muzikálový boom už asi desať rokov, na Mačky si dlho nikto netrúfol. Jozef Bednárik, ktorý má na konte zrejme najviac muzikálových réžií v česko-slovenskom kontexte, to raz dávno vysvetlil: Áno, mal by som veľkú chuť naštudovať Cats, ale niet s kým. Pretože tam treba úplne nový druh hercov, akí tu nie sú. Pokrvných bratov či Jozefa a jeho farebný zázračný plášť zvládne aj univerzálny činoherec, ktorý vie spievať a dokáže sa hýbať. Lenže Cats, to je celkom iné.
Nároky Cats
Cats sú vlastne baletom, náročné choreografie si vyžadujú vysokoprofesionálne tanečné výkony. Nestačí však vedieť tancovať ako Baryšnikov, rovnako skvelo treba spievať. Veď najslávnejšia ária Memory je silno inšpirovaná Pucciniho hudbou. Skladbu okrem muzikálu azda najviac preslávila Barbra Streisandová a ako uvádza životopisná kniha o Webberovi, je to pieseň, ktorá má najviac legálnych naštudovaní na svete.
Nuž a do tretice, predstavitelia mačiek musia byť aj dobrí herci. Treba dôkladne zahrať jednotlivé mačacie charaktery, recitovať pesničkové texty a spievať tak, aby im bolo dobre rozumieť.
Nie je veľa hercov, ktorí zvládnu toto všetko dokopy. Ani v USA či v Londýne, kde Cats žali najväčšiu slávu. Tanečné skupiny boli preto vždy medzinárodné, konkurzy sa robili po celom svete a kto má v životopise, že účinkoval v Cats, definitívne vstúpil do sveta pravého muzikálu.
Napriek vysokým nárokom v Čechách verili, že na Cats majú, a začali sa uchádzať o licenciu. Jedenásť rokov trvalo, kým ju dostali. Za roky čakania vyrástla nová generácia muzikálových hercov v pravom slova zmysle. Aj na Slovensku, veď podstatnú časť súboru tvoria Slováci. Aj tak nebolo jednoduché vybrať na konkurzoch zhruba päťdesiat mačacích predstaviteľov. A aj takí, ktorí konkurzom prešli, napokon odpadli počas skúšok, lebo zistili, že vôbec nie je ľahké tancovať a spievať také náročné party dohromady.
Sláva in memoriam
Najslávnejší zo všetkých muzikálov vznikol bez vedomia autora libreta T. S. Elliota. Aj ocenenie Tony získal in memoriam.
Autor muzikálu, A. L. Webber, ako malý chlapec miloval Elliotovu básnickú zbierku, ktorej názov by sa dal voľne preložiť ako Praktická príručka starého potkana pre šikovné mačky. Potkanom bol sám Elliot, ktorého takto prezývali, a pôvabné hravé básničky napísal pôvodne pre krstňatá. Je v nich však veľa narážok na konkrétne londýnske lokality, konkrétnych ľudí londýnskej smotánky, veľa slovných hračiek v angličtine a jednotlivé mačky rozprávajú rôznymi slangmi a prízvukmi. Aj preto sú Cats tvrdým orieškom pre ďalšiu profesiu - pre prekladateľov a textárov.
Vráťme sa však k Webberovi. Keď na dávnu knižku z detstva narazil v dospelosti, prečítal ju inými očami a zistil, že verše vlastne znejú ako texty piesní. Zašiel za vdovou po Elliotovi, ktorú nápad urobiť podľa knižky muzikál nadchol. Dokonca mu dala ešte jednu básničku o mačke Grizabelle, ktorá nebola zaradená do zbierky. Do detskej knižky bola totiž príliš depresívna. Rozprávala o starej vypĺznutej mačke, opustenej a odvrhnutej, ktorá sa sama túla ulicami a sníva o dávnych časoch. Báseň bola taká krásna, že sa Grizabellin osud stal centrálnym motívom. Je to práve ona, ktorá vo finále dostane šancu žiť ďalší šťastný život, o čo sa usilujú všetky mačky počas čarovnej noci. Grizabella tiež dostala najkrajšiu áriu Memory, kde text ako jediný nenapísal Elliot, ale režisér Cats Trewor Nunn. Inšpiroval sa však tiež jednou z Elliotových básní.
Na úspech Cats však nikto príliš neveril. Nebolo jednoduché získať peniaze, aj tvorcovia boli presvedčení, že sa odohrá len zopár verzií. Nastal však presný opak. Od svetovej premiéry v apríli 1981 v Londýne mačky doposiaľ nezliezli z javiska.
Naše mačičky
Pražské mačičky sa od londýnskej verzie v mnohom líšia. Samozrejme, s požehnaním londýnskeho dozoru. Napríklad sa neodohrávajú na smetisku, ale na pôjde. Lepšie sa tak dá využiť atypický priestor divadla Milénium, kde je naozaj minijavisko, zato divácke rady sa podobne ako v cirkusovej aréne tiahnu do závratných, strmých výšok. Mačky teda preliezajú v divadelnej kopule vysoko nad hlavami divákov a vyliezajú spod kruhového javiska naozaj ako z pivnice. Divákom sú v uličkách stále na dosah, obtierajú sa im o nohy, pradú, mňaukajú im do uška.
V Prahe je menej vizuálnych efektov a mystiky. Iné sú aj kostýmy a masky. Pestrejšie než v Londýne. Výtvarníčka Šárka Svobodová-Hejnová sa pri ich vzniku inšpirovala konkrétnymi mačacími plemenami.
Muzikál mal pôvodne režírovať Ondřej Havelka. Pre vyčerpanie však počas skúšok z projektu odstúpil a nahradil ho Juraj Deák.
Hviezdou predstavenia je Yvetta Blanarovičová, ktorá hrá Grizabellu. Kvôli postave vraj začala viac pozorovať mačky okolo seba, ich mimiku, pohyby a tri mesiace spoločne s ostatnými hercami denno-denne precvičovala mačacie gestá.
Oceňovaná je aj Slovenka Daniela Šinkorová v úlohe Demetry. Držiteľka ceny Thálie má už za sebou úlohy v muzikáloch Kabaret, Chicago, Pomáda, Dracula, Hair, Kristián, Niekto to rád horúce či postavu doktorky Nade Šulcovej v Nemocnici na okraji mesta.
V Cats hrá aj operný spevák, basbarytonista z pražského Národného divadla Zdeněk Plech. Má dokonca dvojrolu Starobyla Vznešeného a Vašnostu Bruma a keďže počas predstavenia sa musí premaskovať, má poruke šesť ľudí. Najnešťastnejší je vraj z mastixu, ktorým mu lepia mačacie fúzy. No a v Cats hrá aj niekdajší princ z rozprávky Princezná so zlatou hviezdou Josef Zíma.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
