"Neurobil som nič pre to, aby som nemal protikandidátov," zareagoval František Chmelár na našu otázku, či pokladá za normálne, že na predsedu SOV kandiduje sám.
"Nebránim sa im, nezbavujem sa ich, ani sa ich nebojím. Fakt, že ma na ďalšie obdobie navrhuje 17 subjektov, je pre mňa osobne príjemný, ale uznávam, že pre organizáciu z perspektívneho hľadiska nie je dobrá absencia konkurencie."
Ako sa olympijskému hnutiu podarilo objaviť pokojnejší prúd na rozbúrenej hladine, na akej sa zmieta slovenský šport?
"Všetko, čo sa okolo neho deje, sa týka aj nás. Ak žijeme v relatívnom pokoji, tak aj preto, že sme mali čo robiť a nevyhľadávali sme problémy či nepriateľov. Potrebovali sme prijať program športovej stratégie a rozvoja olympizmu, aby nastala rovnováha medzi dvoma kľúčovými zložkami hnutia, skonsolidovať vnútornú ekonomiku, zmeniť štruktúru stanov..."
Na letných olympiádach získalo samostatné Slovensko už 14 medailí, na zimnej však stále ani jedinú. Dočkáme sa jej v Turíne?
"Ak sa to podarí - kiežby - tak nie zásluhou systémových podmienok, ale vďaka realizačnému mikrotímu vôkol niektorého športovca. Vo vrcholových strediskách máme veľmi málo zimných športovcov a na zimné športy dávame veľmi málo peňazí. Ak si odmyslíme hokej, tak na všetky dokopy asi toľko ako na vodný slalom. Veľa dlžný ostal aj náš turínsky štáb. Niečo ešte za 15 mesiacov dobehneme, ale všetko nestihneme."
Kontrola z ministerstva financií sa pre SOV neskončila tak hrozivo ako pre niektoré iné športové subjekty: výhrady sa týkali použitia "iba" 231-tisíc korún. Čím si to vysvetľujete?
"Poučili sme sa z predošlej, ktorú v roku 2001 vykonal Najvyšší kontrolný úrad - zaviedli sme o.i. monitoring účtovníctva a skladovníctva. Nemusíme znášať ťažké bremeno, ale ani my sme nevyhrali. V tejto sérii kontrol nikto nevyhral. Ukázala, že systém financovania športu a vyúčtovávania peňazí zo štátneho rozpočtu nie je dobrý prinajmenej preto, že je administratívne veľmi náročný. Zvlášť pre menšie spolky, ktoré sa opierajú najmä o dobrovoľných funkcionárov. Olympijský výbor má predsa len o trochu lepšie podmienky. Športoví funkcionári vyznievajú ako darebáci, ale treba si postaviť otázku, či ich do takejto pozície nevystavujú podmienky."
Za to, že slovenský šport nemá strechu, ktorá by so štátom, ale povedzme aj s verejnoprávnou televíziou, vyjednala lepšie podmienky, si však môžete sami. Olympijskému výboru nechýba?
"Nie sme s tým spokojní. Žiaľ, v športovej sfére sme sa stále nezjednotili na orgáne, ktorý by mohol búchať do stola. Aj preto správa o stave športu, ktorú vláda predložila do parlamentu, vyznela ako referovanie o plnení Národného programu rozvoja športu. Ten je programom ministerstva školstva a vlády, ale nie športovej sféry, lebo tá sa s ním nestotožnila. Chápanie, že šport je ministerstvo, pokladám za scestné. Komunikácia s ministerstvom po nástupe Stanislava Kosorina do funkcie generálneho riaditeľa sekcie športu sa zlepšila, sme prizývaní k tvorbe materiálov, ale napokon aj tak sú dosť jednostranné."
V Nemecku diskutujú o spojení ich hlavnej športovej organizácie s národným olympijským výborom. Nedozrel čas otvoriť podobnú debatu aj u nás?
"Ani tomu sa nebránim, ale v Nemecku, aj v mnohých iných krajinách sú ďalej, prevažuje racionálny prístup. Kým to nebude z vôle väčšiny zväzov, a tú zatiaľ necítim, nemienim bojovať za to, aby šport prešiel pod olympijské krídla. Vítal som návrh zriadiť komoru športu, ale táto podoba vo vláde neprešla, takže treba hľadať inú." (mo)
