Knihu Oko stĺpkom alebo Kalendár Mariána Labudu predstavil v kníhkupectve sám jej autor spolu s Dadom Nagyom. Krstní rodičia - redaktorka Tina Čorná a spisovateľ Dušan Dušek povyťahovali z príhod s Labudom len to najlepšie a knihe pichli injekciu, pretože mu jeho vnuk na nedávnu šesťdesiatku želal čo najlepší inzulín. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Herec Marián Labuda sa nechal obmäkčiť. Povedal si, že rozhovorom prispeje na mlieko novinárom, ktorým už aj tak nemá čo povedať. Keď to niekoľkostranové obmäkčenie redaktorkou Tinou Čornou vyšlo v týždenníku TV oko, herec aj redakcia dostali toľko ohlasov, že Marián Labuda sa opäť rozhovoril. Alebo skôr, rozpísal. Na rok sa stal redakčným kolegom - stĺpčekárom, ktorého Oku stĺpkom neuniklo nič dôležité, pre spoločnosť podstatné.
Myslíte si, že príhodou o huslistovi Rinaldovi Oláhovi, ktorý sa celú noc nalieval koňakom, lebo si ho pomýlili s Labudom, sa jeden z najznámejších hercov chváli tým, aký je známy? Nie. Pod veľký smiech majster slova šikovne ukryl nezmyselné kádrovanie ľudí podľa etnickej príslušnosti. Tento a ešte iné stĺpčeky sa najviac páčia aj Dadovi Nagyovi, ktorý vo štvrtok večer v bratislavskom kníhkupectve Pištek Knihy predstavil v rámci Literárnych revov súborné vydanie novinových stĺpčekov v knihe Marián Labuda: Oko stĺpkom alebo Kalendár Mariána Labudu.
Herec hovorí: človek sám je úbožiatko. Ak sa ľudí nájde viac a začnú sa rozprávať, podstata človečenstva je ihneď zas prítomná. A Labuda vedie novinársky a teraz už aj knižný dialóg dvoma smermi - cez príhody a spomienky sa prihovára ľuďom najbližším, s ktorými nenútene zoznamuje najširšie čitateľské okolie. Spomenie školské výlety, ale veď aj my sme boli na školskom výlete! Každý človek zažil opravára radiátorov, voľbu prezidenta, alebo trebárs hlad.
Marián Labuda hovorí múdro a jasne ako všeobsiahly ľudový kalendár, aký kedysi visel v každom dome. Nie taký obyčajný, s farebnými obrázkami hore a číslami dolu, ale taký, čo bol bez obrázkov, zato dobrých rád a užitočných informácií v ňom bolo toľko, že im pomaly jeden rok nestačil. Presne preto taký kalendár z roku 1847 pretína brilantné úvahy herca - stĺpčekára v knižke, ktorú vydavateľstvo Fortuna Print vydalo aj pre českých čitateľov v preklade Iva Šmoldasa s predslovom Zdeňka Svěráka.
Pôvodnú slovenskú verziu opatrila úvodným slovom redaktorka, ktorá si raz povedala, že skúsi obmäkčiť jedného veľkého slovenského herca. (dv)
