Minister zahraničia je tvárou Ameriky pre svet, povedal Bush a oznámil, že tou tvárou pre najbližšie štyri roky bude Condoleezza Riceová. FOTO - REUTERS
Riceovej nástup bude podľa komentátorov pritvrdením. Powell sa snažil mierniť zástancov tvrdého kurzu v Bushovej administratíve, Riceová na brzdu nebude dupať až tak často.
Bez diskusií
Bushov výber je potvrdením, že zahraničná politika zostáva najväčšou prioritou jeho vlády: Riceová je považovaná za najbližšieho človeka prezidentovi, doteraz mu robila poradkyňu pre národnú bezpečnosť. Všetci sa zhodujú, že si dokonale rozumeli, hovorí sa o nej dokonca ako o členke prezidentovej rodiny.
Americká zahraničná politika sa tak ešte viac bude podobať na Busha. Pre európskych lídrov, ktorí z neho majú pokazený žalúdok, to nie je dobrá správa.
Powell musel celé štyri roky bojovať. Od začiatku súperil s ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom. Riceová bola údajne spokojná a nechávala pánov, aby sa hádali. Bush sa tak mohol rozhodnúť na základe posúdenia oboch postojov. Teraz sa veľa diskusií nečaká. Biely dom a ministerstvo zahraničia pôjdu jednou cestou. Riceová je toho zárukou.
Svet je jej koníčkom
Jej nástup však v žiadnom prípade neznamená katastrofu. O novej ministerke zahraničia sa už v prvom volebnom období hovorilo ako o najvzdelanejšom členovi Bushovej vlády. Je profesorkou politológie a zahraničná politika je jej život.
V čase vojny proti Iraku, vojny s terorizmom, po smrti Jásira Arafata a pred novou érou Blízkeho východu, by mohla byť zárukou skutočného amerického záujmu o riešenie problémov. A hlavne, ľudia, ktorí Riceovú naozaj poznajú, tvrdia, že nie je ideologicky zaslepená. Pre diplomatov by to mohla byť nádej, že bude síce konať priamejšie, ako sú zvyknutí, ale nie zaujato. Riceová je vraj tvrdšia ako Powell, je však určite prístupnejšia iným názorom ako Rumsfeld.
Aj pre nás by mohla byť Riceová ako ministerka šancou. Akademickú kariéru si postavila na štúdiu Sovietskeho zväzu a jeho socialistických satelitov. Tak sa dostala aj prvý raz do blízkosti amerického prezidenta - Georgea Busha staršieho.
Bush už teraz veľmi oceňuje spojencov z novej Európy, ktorí mu na prvý pohľad akosi viacej rozumejú ako tí zo starej Európy. Teraz by sa to mohlo aj nejako výraznejšie prejaviť.
Pozitívom by mohlo byť aj to, že Riceová by nemusela tolerovať autoritárske chúťky ruského prezidenta Vladimira Putina. I keď jeho spojenectvo vo vojne proti terorizmu možno bude aj pre ňu dôležitejšie ako princípy.
Menej obľúbená, ale bližšie k prezidentovi
Vymenovanie Condoleezze Riceovej nie je veľkým prekvapením. Je skôr potvrdením, že George Bush berie znovuzvolenie ako schválenie jeho politiky. Nič sa tak nebude meniť, za nič sa nebude ospravedlňovať. Skôr naopak. Bushova Amerika bude hovoriť ešte jasnejším hlasom.
Powell bol určite obľúbenejší, ako bude Riceová. Pri nej si však svet bude určite istejší, že hovorí to, čo si naozaj myslí a schvaľuje Bush. Pri Powellovi to neplatilo. Veľa vecí sa vyjasní.
Riceová napodobní Kissingera
Niečo podobné svet nezažil od čias prezidenta Nixona. Z Henryho Kissingera, poradcu pre národnú bezpečnosť, sa vtedy stal Kissinger, minister zahraničia. Zahraničná politika sa vtedy robila takmer výlučne v Bielom dome.
Teraz sa to bude opakovať. Riceová má podobne ako Kissinger veľmi blízky vzťah s prezidentom. Už v pozícii poradkyne mala výlučnú pozíciu pri zásadných rozhodnutiach. Podobne ako Kissinger si aj ona asi z Bieleho domu zoberie na ministerstvo vlastných ľudí a rozriedi tak vlastný svet, ktorý tam panuje. Diplomati sa na svet pozerajú inak ako Bush.
Vo Washingtone sa už hovorí, že táto vláda bude celkom iná ako tá prvá. "Bude to skutočný kuchyňový kabinet," povedal nemenovaný bývalý člen administratívy denníku The New York Times. Nejde totiž len o Riceovú. Zatiaľ všetky zmeny, ktoré Bush urobil, zjednocuje to, že noví ľudia sú mu ešte bližší ako tí pôvodní. (kos)
