ska demokratická strana.
Tá teraz opäť volá po predčasných voľbách na jar budúceho roku. Riadne voľby by mali byť v lete 2006.
Pravicová opozícia hovorí o politickej kríze. Postavenie ČSSD a celej vlády sa podľa nej tak oslabilo, že už nedokáže reálne vládnuť.
Premiér a šéf sociálnych demokratov Stanislav Gross bol mierou porážky evidentne taký zdrvený, že v prvých reakciách nielen požadoval zrušiť Senát (ktorý dovtedy jeho strana nadšene podporovala), ale dokonca pripustil predčasné voľby a prechod svojej strany do opozície.
Dnes už sa spamätal a tvrdí, že jeho strana nechce ustupovať "mocenským ambíciám" ODS. Snaha o predčasné voľby môže podľa Grossa vyvolať nestabilitu krajiny. Medzi sociálnymi demokratmi však ožívajú úvahy o menšinovej vláde podporovanej v parlamente komunistami.
Výsledok volieb ovplyvnil aj vnútorné pomery oboch strán. Posledné voľby, krajské a senátne, prehrala ČSSD už pod Grossovým vedením. Jeden z najpopulárnejších českých politikov nesplnil očakávania a nepriťahuje voličov tak, ako strana dúfala.
Je nepravdepodobné, že by porážky ohrozili jeho pozíciu na čele strany a vlády, ani jedna si nemôže dovoliť druhú výmenu lídra v priebehu jedného volebného obdobia. Dajú však nový argument vnútrostraníckej opozícii, ktorá žiada návrat bývalého šéfa ČSSD a premiéra Miloša Zemana. Dôchodca z Vysočiny je jedným z najtvrdších kritikov súčasného vedenia a v posledných dňoch už návrat jednoznačne nevylučuje. Jeho podmienkou je však práve odchod Grossa.
V ODS naopak zavládla spokojnosť a jej predseda Mirek Topolánek, pod ktorým sa posledný rok kreslo často kolísalo, si môže byť svojou funkciou istý. To znamená aj potvrdenie Topolánkovho kurzu mierneho vzďaľovania sa strany od dedičstva jej zakladateľa, súčasného prezidenta Václava Klausa. Okrem osobnej nevraživosti bývalého a súčasného predsedu sa to prejavuje napríklad odklonom ODS od Klausovho vychýreného euroskepticizmu.
Rozpor medzi Klausom a Topolánkom však tiež netreba preceňovať. K víťazstvu ODS prispelo aj to, že si ju ľudia stále spájajú s populárnym Klausom, ktorý navyše stranu aj počas volebnej kampane nepriamo podporoval a vládu naopak kritizoval. Prezident zase voľbami získal posilnenie vlastnej pozície proti vláde.
PETER MORVAY
