ach, ktorým nerozumiem."

Málokto je podobne radikálny, väčšina znás médiá aspoň trochu sleduje. To síce vôbec neznamená, že im veríme, ale to zasa vôbec neznamená, že nás neovplyvňujú.

„Mozog mi tak hovorí" - tak nejako vysvetľoval chlapec v nedávno odvysielaných Táraninkách svoju nedôveru voči televízii. Už ani tie najmenšie deti neoklameme. Keď im cez rozprávku pustia reklamu na bábiku, ktorá je vraj ako živá, čomu uveria? Rozprávke o princenznej, alebo reklame o živej bábike?

Vieme sa brániť manipulácii a znečisteniu televízneho prostredia? V televízii Markíza nedávno zablúdila pomedzi filmový muzikál Jesus Christ Superstar reklama na erotické služby. Stane sa. Reklama na paštétu zasa lietala istý čas ponad hlavu moderátora v Správach STV. Má niekto niečo proti paštétam?

Ak by komisia pre reklamu mala do bodky trvať na etickom kódexe pre reklamu a mohla by tú klamlivú zakazovať, zruinovala by prakticky celý reklamný biznis.

Ale vážme si aspoň to, že máme vôbec komu povedať svoju spotrebiteľskú či divácku pravdu rovno do očí. Tvrdo a nekompromisne ako porotcovia SuperStar. Že nám to nič nepomôže, to je už iná vec. Alebo nie?

„Porotcovia vyberajú tých najlepších z najlepších, a preto často musia povedať aj pravdu," povedal o porote a budúcich speváckych hviezdach riaditeľ STV Richard Rybníček vo svojich reklamných Odpovediach z obrazovky. Neviem, či sa práve na tento prejav slobody spevu oplatilo také dlhé roky čakať, isté je však, že táto „pravda" dnešných dní bude ešte chvíľu víťaziť.

Ale možno je to na niečo dobré. Možno sa naučíme od porotcov v SuperStar, ako sa má tvrdo kritizovať. Spätnú väzbu potrebujeme všetci - nielen spievajúci tínedžeri - aj tí najlepší z najlepších, ktorých sme si vybrali.

Aj tým treba niekedy povedať, ako sa vyslovuje Lourdes či Moulin Rouge, nielen preto, aby sa správne avizovali televízne programy, ale hlavne preto, aby naša veľká superhra na pravdu lepšie fungovala.