
Pri stánku TAŠky sa zastavila aj poslankyňa Európskeho parlamentu Doris Pack (vľavo). Jarovi Verebovi, Ivete Brejčákovej, Katke, Matúšovi a Vľadi (zľava doprava) sa pochválila, že názov Comenius sa zrodil v jej hlave. FOTO SME - ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Napriek tomu, že lietadlá padajú v poslednom čase akosi často, deti z Tatranskej alternatívnej školy (TAŠ) v Poprade sa počas letu do Bruselu nebáli. Katka Jablonská letela prvýkrát, cestou z Košíc do Prahy sa v lietadle modlila. Pri lete z Prahy do Bruselu sa už zabávala. Trojica detí z TAŠ-ky letela na stretnutie 150 detí – autorov najlepších školských projektov, vytvorených aj vďaka grantu z programu Comenius 1.
Pesničky z TAŠ-ky
Medzinárodná komisia v Bruseli z troch slovenských projektov, ktoré navrhla národná agentúra Sokrates, vybrala najlepší. Stal sa ním projekt Tatranskej alternatívnej školy. Žiaci napísali spevník Pesničky z TAŠ-ky a nahrali CD – sami zložili hudbu, texty a na CD sami spievajú a hrajú. „Prvý rok sme napísali knihu, druhý naspievali cédéčko a teraz by sme radi urobili muzikál,“ hovorí učiteľ Jaro Vereb. Projekt v Bruseli predstavili s kolegyňou I. Brejčákovou a trojicou jedenásťročných interpretov: Katkou Jablonskou, Vlaďou Repašskou a Matúšom Antolíkom. TAŠ-ka spolupracovala na projekte s deťmi z Poľska, Nemecka a Veľkej Británie. Školy si vymieňali hudbu a každá na ňu zložila vlastný text.
Čoho sa deti boja
Žiaci z Fínska sa v projekte snažili spoznať, čoho sa boja oni a kolegovia z Francúzska, Česka a Rakúska. Na záver vytvorili nástenný kalendár s fotografiami strachov – ušitých z textilu, namaľovaných alebo vymodelovaných z plastelíny, snehu či z roztopeného farebného skla.
„Deti sú všade rovnaké, majú strach z rovnakých vecí. Cieľom však bolo, aby sa spoznali, vedeli, čoho sa boja, aby uvoľnili svoje pocity tak, ako to občas potrebujú aj dospelí,“ hovorí Maia-Leena Bilundová, učiteľka z Fínska. Fínsky školský projekt ukázal, že deti majú strach z výšok a tmy. Boja sa neznámych čudných vecí, boja sa zostať samy, majú strach z pavúkov, duchov, škriatkov aj krokodílov a boja sa vojny a násilia.
Gréci sa pokúsili zistiť, aké hodnoty sú pre žiakov v siedmich krajinách EÚ a v Poľsku a Estónsku najdôležitejšie. Prišli na to, že deti najmenej zaujíma umenie, tradície a náboženstvo. Najdôležitejšia je pre ne rodina. Poliaci vyšli z prieskumu ako najvášnivejší cestovatelia, Švédi ako najväčší patrioti a milovníci vzdelávania. Priamo v Bruseli sa však výsledku, že deti nemajú rady umenie, snažila odporovať výnimka – projekt jedenásťročných Talianov. Tí napísali operu, vytvorili scénu, kostýmy a operu naskúšali. Pri predstavení sa zahrali aj na konferenciérov, šatnárov a osvetľovačov.
Pizza je najlepšia
Briti sa spolu s Talianmi, Dánmi a Poliakmi rozhodli objaviť svoje zvyky, jedlá a športy. Z jedál vyhrala pizza a z hier hádzaná, o ktorej britskí študenti vraj dovtedy nepočuli. A výsledok projektu? Virtuálny let nad krajinami so všetkým, čo k tomu patrí – s letuškami, pilotom, videom o tradíciách krajiny, nad ktorou sa práve letí a samozrejme, so servírovanou pizzou.
Niektoré projekty sa venovali aj ekológii. „Premýšľali sme, ako by sa dalo šetriť s energiou v Európe, ako by sa dalo zabrániť skleníkovému efektu,“ hovorí 14-ročná študentka Sotiroulla Zarvouová z Cypru. V Bruseli so spolužiakmi predstavili prototyp hračkárskeho pretekárskeho auta na solárny pohon. Spolu so svojimi kolegami z partnerských škôl z Talianska, Nemecka a Grécka teraz v jednotlivých krajinách usporadúvajú seriál pretekov.
Životným prostredím sa zaoberali aj Rakúšania. Žiaci zo Salzburgu vymysleli hru. Hrá sa na kreslenej mape národného parku Hohe Tauern, cieľom je pomôcť mu a zachrániť ho. Svoju hru si vymenili s partnermi z Estónska a Čiech a tiež navzájom navštívili svoje národné parky.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ,
Brusel