Prostredníctvom nich môže hospodársku aktivitu utlmiť alebo podporiť, a to najmä v závislosti od toho, či sa ekonomika nachádza vo fáze rastu, alebo poklesu. Tejto úlohe niektoré centrálne banky nadradzujú inú - docieliť nízku infláciu. Historické skúsenosti totiž ukazujú, že účinky menových politík majú zvyčajne len krátkodobý charakter vo vzťahu k hospodárskemu rastu, pričom sa prejavujú niekedy až rok i dva po zavedení zmien. V našich podmienkach navyše centrálna banka neraz musela plniť aj vyvažovaciu funkciu, a to voči rozpočtovej „nedisciplinovanosti“ vlád.

Aktivitu neovplyvňujú len sadzby

Zdalo by sa, že hybnou silou politiky emisnej banky, ktorá určuje správanie ekonomických subjektov, sú najmä úrokové sadzby. Ich vzrast môže, prirodzene, stimulovať záujem o úspory, ale súčasne zneatraktívňovať chuť požičiavať si. Ich pokles vyvoláva opačný účinok. Avšak stimulačný, respektíve tlmiaci efekt najmä na aktivitu podnikateľov má aj výmenný kurz meny. Zvlášť pokiaľ krajina uplatňuje režim plávajúceho kurzu.

Rast devízového kurzu SKK môže exportérovi vymazať jeho úrokový zisk, ktorý dosiahol, keď mu banka pod vplyvom všeobecného poklesu úrokových mier na trhu poskytla lacnejší úver. Rovnako znehodnotenie koruny mu síce prinesie väčší efekt z predaja tovarov na zahraničných trhoch, ale ten môže byť pri raste úrokových sadzieb napríklad vplyvom nadmerných rozpočtových deficitov vlády eliminovaný. Vplyv oboch činiteľov tak vzájomnou kombináciu môže činnosť firiem i obyvateľov ešte viac podporiť alebo utlmiť, alebo len ponechať na rovnakej úrovni.

Významný vplyv kurzu koruny

Devízový kurz má na formovanie menových podmienok tým výraznejší vplyv, čím je krajina viac zapojená do medzinárodného obchodu. V štátoch typu Slovenska, Belgicka, Kanady či Nového Zélandu sa odhaduje, že napríklad znehodnotenie devízového kurzu miestnej meny o tri percentá má porovnateľný vplyv, akoby sa úrokové sadzby znížili o jedno percento. Preto pokiaľ znehodnocovanie kurzu trvá dlhší čas a centrálna banka nechce v danej fáze podporovať hospodársky rast, môže sa rozhodnúť korigovať stav a sprísniť uvoľnené menové podmienky tým, že zvýši úročenie meny. Pri opačnom scenári, keď kurz meny stúpa (po očistení o vplyvy inflácie je to príklad Slovenska i Česka), si môže emisná banka dovoliť znížiť kľúčové úrokové sadzby, ak chce ponechať menové podmienky v ekonomike na rovnakej úrovni, ako to bolo pred zhodnotením kurzu.

Kurz zmenil podmienky v USA

i Japonsku

Pri ekonomikách typu USA či eurozóny je vplyv kurzu, prirodzene, menší. Tie sú totiž relatívne uzavreté, preto aj zmena kurzu EUR/USD o niekoľko percent v praxi neznamená pre podnikateľov nič vážne. V nedávnych rokoch však kurz dolára oproti euru stúpol o takmer 30 percent, čo určite zanechalo stopy na ekonomike USA, lebo podľa odhadov to má obdobný efekt, ako keby Fed dodatočne zvýšil úročenie dolára o 3 percentá. Spolu so skutočným zvyšovaním úrokových mier v rokoch 1999 a 2000 tak aj silný kurz USD výrazne prispel k sprísneniu menových podmienok v USA a tým k ochladeniu ich ekonomického rastu.

Iným príkladom je Japonsko, ktoré desaťročie zápasí s hospodárskou stagnáciou a defláciou (poklesom cien). Podporiť domácu spotrebu sa Bank of Japan snaží už viac rokov prostredníctvom takmer nulových úrokových sadzieb na JPY. Ale tak ako všade na svete aj tu platí ľudová múdrosť „možno donútiť koňa dôjsť k vode, ale nemožno ho prinútiť sa z nej napiť“. Ani mimoriadne lacná možnosť požičať si peniaze nemusí nevyhnutne zmeniť správanie spotrebiteľov a zvýšiť ich ochotu viac kupovať, resp. míňať. Aj preto chce Bank of Japan zlomiť „odpor“ spotrebiteľov a ešte viac uvoľniť menovú politiku tým, že toleruje, resp. snaží sa o slabší výmenný kurz jenu.

Silnejší kurz umožní znížiť úroky

Z pohľadu našej krajiny sa v súčasnosti zdá, že úročenie koruny sa v najbližších rokoch bude znižovať. Pokles môžu síce zbrzdiť neúmerné deficity vlád, požiadavky na neadekvátne zvyšovanie miezd, prípadne ďalšie prehlbovanie vonkajšej nerovnováhy, ale trend sa zatiaľ zdá neodvratný. Pozitívne by sa totiž mala znižovať miera inflácie, aj vývoj v iných európskych krajinách tomuto scenáru praje, a navyše možno čakať, že v súvislosti s kurzom SKK na Slovensku prebehne „česká“ cesta. Tam privatizácia bánk a podnikov, príchod zahraničných investorov a členstvo v NATO priamo, resp. nepriamo spôsobili masívny prílev zahraničnej meny do ekonomiky, čo spevnilo kurz CZK. Pokiaľ kurz našej koruny napríklad pod vplyvom privatizácie SPP či iných lukratívnych podnikov vzrastie, nepochybne bude mať NBS voľnejšie ruky pri riadení poklesu svojich kľúčových úrokových sadzieb.

Autor: MAREK SENKOVIČ(Autor je makroekonómom Istrobanky)