a v rozhodujúcich rokoch presahovali maximálnu hranicu pre prijatie eura, teda tri percentá hrubého domáceho produktu.
"Preukázalo sa, že deficit neklesol pod tri percentá žiadny rok od roku 1999," povedal grécky minister financií Jorgos Alogoskufis po stretnutí s premiérom Kostasom Karamanlisom. To isté na základe údajov štatistického úradu Eurostat tesne pred Alogoskufisovým vystúpením oznámil novinárom v Bruseli jeden z diplomatov EÚ.
Grécko vstúpilo do eurozóny v roku 2001 na základe toho, že za rok 1999 splnilo všetky hlavné maastrichtské kritériá prijatia eura, na čele s maximálne trojpercentným deficitom rozpočtu. Činitelia zatiaľ presné údaje neposkytli, grécky finančný denník Naftemboriki však napísal, že skutočný deficit v roku 1999 dosiahol 3,4 percenta oproti pôvodne uvádzanému údaju 1,8 percenta. Schodok v roku 1997 bol 6,4 percenta a v roku 1998 to bolo 4,1 percenta. Vtedajšia socialistická vláda tvrdila, že schodok v roku 1997 bol len štyri percentá a v ďalšom roku 2,5 percenta. Do údajov však nezahŕňala napríklad výdavky na obranu a ďalšie položky.
Revíziu gréckych údajov vypracoval Eurostat, ktorý minulý týždeň poslal do Grécka na kontrolu účtov zvláštnu delegáciu. Správu úradu dostanú ministri financií EÚ dnes na zasadaní rady Ecofin.
Aj napriek podvodu so vstupom však Grécku vylúčenie z eurozóny nehrozí. "Názor našej právnej služby je taký, že nie je možné to vrátiť späť," povedal hovorca Európskej komisie Gerassimos Thomas.
Ministri budú zvažovať proti Aténam možné sankcie, napríklad odobranie finančnej podpory regiónom. Rozhodnutie však tento týždeň nepadne a očakáva sa najskôr v decembri, napísala agentúra Reuters. (čtk)
