Žitňan v reakcii na piatkové rozhodnutie privatizačnej komisie. Tá odporučila vláde schváliť ako víťaza tendra ruský Jukos, ktorý ponúkol 74 miliónov dolárov.
Podľa Slovnaftu komisia uprednostnila krátkodobé efekty pred dlhodobým záujmom ekonomiky Slovenska. „Ak bolo prezentované ako jedno z kritérií hodnotenia cena, ponúkli sme za akcie Transpetrolu 85,4 milióna dolárov, čo je viac ako výška konkurenčnej ponuky,“ namieta Žitňan.
Rafinéria zdôrazňuje, že jej ponuka je zložená z dvoch častí. Prvou je platba v hotovosti vo výške 65,4 milióna dolárov a druhou bezodplatný prevod skladovacích zásobníkov a ďalšej infraštruktúry do vlastníctva štátu. Podľa Slovnaftu je reálna hodnota týchto zariadení 20 miliónov korún.
Budovanie potrebnej skladovacej kapacity a nákup ropy bude financovať štátny rozpočet. Využitím kapacít Slovnaftu sa podľa predstaviteľov podniku potreba financií zo štátneho rozpočtu zníži približne o dve miliardy korún. Slovnaft vo svojej ponuke tiež garantoval, že uhradí investície potrebné na úpravu zásobníkov v súlade s požiadavkami legislatívy.
„Domnievame sa, že komisia pre privatizáciu Transpetrolu tento fakt vôbec nebrala do úvahy,“ dokončil Žitňan. Pri hodnotení ponúk bola rozhodujúcim kritériom cena, jej váha bola 60 percent.
Podľa informácií SME bola podstatná ponúkaná suma v hotovosti. Na jej navýšenie záujemcov vyzvali po vyhodnotení prvotných ponúk. Pri konečnom rozhodnutí komisie pritom zavážilo navýšenie ponúkanej ceny v hotovosti, a nie inou formou - v prípade Slovnaftu zásobníkmi. Komisia pritom vychádzala z predpokladu, že riešenie núdzových zásob ropy je v gescii ministerstva hospodárstva, ktoré je v súčasnosti majoritným akcionárom Transpetrolu, a nebolo cieľom, aby tento problém riešili ponuky investorov.
