Podľa jeho výskumov ležala v Stredozemnom mori medzi východným Cyprom a Sýriou. Práve tam vraj objavil steny, ktoré presne zodpovedajú opisom Atlantídy v starých textoch. Dokazuje to trojrozmernou počítačovou simuláciou, ktorú urobil podľa nálezu 1,5 kilometra pod hladinou mora.
Sarmast sa zaoberá štúdiom mytológií. V roku 2003 napísal o Atlantíde knihu. Už v tej tvrdil, že Atlantída sa musela kedysi rozkladať práve neďaleko Cypru.
V nedeľu po šesťdňovom výskume konečne získal pre svoju teóriu dôkaz. Jeho tím zachytil sonarom trosky stavieb, ktoré presne odpovedajú mestu, kedysi opísanom Platónom. Podľa gréckeho filozofa ho tvorilo niekoľko ostrovov. Rozprával mu o ňom jeho predok, grécky politik Solón. Ten o nej zas čítal pri svojich cestách po Egypte.
Sarmast je zatiaľ posledný z radu odborníkov, cestovateľov a dobrodruhov, ktorí našli Atlantídu. V lete ohlásil jej nález v močarinách neďaleko španielskeho Cádizu nemecký vedec Reiner Kühne. Bola však o niečo väčšia, než ako ju opísal Platón.
Iný ideálny ostrovný kontinent hľadali (a často aj našli) v oblasti dnešných Azorských ostrovov v Atlantickom oceáne, v Egejskom mori, pri britských ostrovoch, v blízkosti francúzskeho Bretónska, v Turecku, na Floride, na pobreží Bolívie aj v Juhočínskom mori. Podľa rozšírenej teórie Atlantída bola na Kréte a v mínojskom období ju vymazal zo Zeme výbuch sopky na Santorini.
Nečudo preto, že cyperskí odborníci zostávajú aj po nedeľňajšom Sarmastovom vyhlásení skeptickí. Ten totiž okrem počítačovej simulácie pádnejšie argumenty v rukách nemá. Bude ťažké ich získať, lebo sú pod mohutnými usadeninami. Sarmast je však presvedčený, že raz dokáže pravdu.
Atlantída teda stále zostáva ideálnym ostrovom šťastia, ktorý sa možno zrodil iba v mysli gréckeho filozofa alebo jeho predchodcu. A ktorý kedysi zničil sám vládca bohov Zeus. Jej pôvodne božskí obyvatelia totiž zatúžili po zlate, majetku a iných svetských pôžitkoch, a dokonca sa vraj naučili čosi zo základov jadrovej fyziky.
