. Len čo oznámili výsledky, pozvanie prišlo priamo z Bieleho domu,“ hovorí bojovník proti apartheidu v Juhoafrickej republike Desmond Tutu, nositeľ ceny za rok 1984.

Od roku 1901, keď bola cena prvý raz udelená vďaka pozostalosti Alfreda Nobela, ju získali bojovníci proti totalitám, humanitárni pracovníci i politici. Hitler ju zakázal Nemcom prijať, keď si ju v roku 1936 odniesol disident Carl Ossietzky. Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger vrátil cenu za rok 1973, ktorú dostal spolu so severovietnamským prezidentom. O dva roky neskôr severný Vietnam dobyl južný. Prezidenta USA Jimmyho Cartera cena tesne minula v roku 1978, keď ju mohol dostať po boku izraelského premiéra Menachema Begina a egyptského prezidenta Anvara Sadata. Keby ju dostal, v ďalších voľbách by možno porazil Ronalda Reagana.

„Nobelova cena bola pre mňa ako životná poistka,“ prezradil bývalý poľský prezident a nositeľ ceny z roku 1983 Lech Walesa. Aj laureátka z roku 1992 Rigoberta Menchuová, guatemalská bojovníčka za práva Indiánov, pociťuje rovnaké výhody. Pozornosť svetovej verejnosti sa vďaka jej cene začala upierať na Guatemalu a Menchuová mala pocit, že ona i jej ľud sú vo väčšom bezpečí. „Po roku 1992 bolo pre vládu ťažšie porušovať ľudské práva,“ vysvetlila.

Neprítomnosť niektorých laureátov však pripomína fóru, že ceny ešte nezaručujú úspech. Palestínsky prezident Jásir Arafat a izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres, ktorí získali cenu v roku 1994 spolu so zavraždeným premiérom Jicchakom Rabinom, tento rok do Osla neprišli. Palestínska intifáda vystriedala mierový plán dohodnutý v roku 1993. Ani šéfka mjanmarskej opozície Su Ťij, nositeľka ceny z roku 1991, nemohla prísť, vojenská vláda jej nariadila domáce väzenie. Na storočnicu neprišli ani Henry Kissinger, juhoafrická dvojica Nelson Mandela a Frederik de Klerk, Michail Gorbačov a dalajláma.

Cena podľa Desmonda Tutu znamená „dávajte pozor, svet vás teraz počúva“.

Cena pre dvoch východotimorských bojovníkov za ľudské práva Carlosa Belu a Joseho Ramosa Hortu v roku 1996 možno pomohla dotlačiť indonézsku vládu k referendu za nezávislosť Východného Timoru v roku 1999. Aj bývalý kostarický prezident Oscar Arias, ktorý dostal Nobelovu cenu mieru v roku 1987 za plán, ktorý pomohol ukončiť občiansku vojnu v Nikarague, Guatemale a Salvádore, si myslí, že táto cena hýbe udalosťami. „Cena zmenila dejiny Strednej Ameriky.