Keď nedávno George Robertson v Moskve pripustil ako reálnu možnosť právo veta Ruska v rozhodovaní aliancie, nestrhla sa síce priamo búrka (po 11. septembri je svet pomerne otupený), ale aspoň pár zainteresovaných zdvihlo obočie v údive. Nevstúpi Rusko náhodou zadnými dverami do priamo do spálne svojho dávneho súpera? Malú drámu si mohli prežiť ľudia v Česku, Maďarsku a Poľsku: Nešli sme náhodou pod krídla NATO práve v jasnej a skúsenosťami overenej obave pred Moskvou?

Ministerská schôdzka v Bruseli koncom minulého týždňa ukázala, že veci ešte nedozreli až tam, kde ich videl Robertson, keď v Moskve skúmal pôdu pre plán premiéra Tonyho Blaira na čiastočné formálne zrovnoprávnenie Ruska a aliancie. Blairov list lídrom NATO obsahujúci tento plán navrhoval povýšiť Moskvu z „19 plus 1“ na úroveň „20“ pri rozhodovaní aliancie o dôležitých otázkach spoločného záujmu. Zdalo sa, že ide o hotovú vec a Blair má požehnanie Američanov.

Napokon sa na zásah Washingtonu a aj s prispením hlasov nových členov aliancie celá akcia odložila na ďalšie posúdenie v máji v Rejkjavíku. Minister zahraničia USA Colin Powell ešte v piatok čakateľov na členstvo uistil, že rozširovanie v novembri v Prahe bude, a to „robustné“.

Ministerské hlavy v Bruseli hľadali najrôznejšie modely „sýteho vlka a celej kozy“. Jedným z nich bol napríklad návrh, že budú diskutovať ako dvadsiatka a ak Rusko nebude súhlasiť, konečný verdikt príjme - tak ako dosiaľ - devätnástka.

Je však v princípe veľmi ošemetné vôbec vpustiť Moskvu - aj napriek jej nepopierateľným zásluhám v protiteroristickom ťažení - do rozhodovania NATO, čo „len“ v takých otázkach, ako je boj proti terorizmu alebo kontrola zbrojenia. Nehovoriac o mierových operáciách NATO, na ktoré mala Moskva dosiaľ iný pohľad než Brusel s Washingtonom.

Rusko z bruselskej schôdzky, na ktorej bol aj minister zahraničia Igor Ivanov, nie je sklamané - tvrdí, že veci netreba urýchľovať. Vo vzťahu NATO - Rusko sa teda zatiaľ nič nemení - i keď vznikne výbor expertov, ktorí majú hľadať nový a účinnejší model kontaktov, než je nefunkčná Rada Rusko - NATO z roku 1997. „Bola to odpoveď na tlak z Pentagonu a Kongresu USA,“ povedal Reuters nemenovaný diplomat v Bruseli. „Vyslanec náhle oznámil - naša pozícia sa zmenila.“

Ivanov svorne s Robertsonom v piatok popreli, že by ktokoľvek zbližovanie Ruska a NATO brzdil.

Ak minister Ivanov navyše hovorí o „hlbokej zmene“ vo vzťahoch NATO - Rusko, netreba túto zmenu - i keď zatiaľ len nekonkrétnu - podceňovať. Vývoj v posledných mesiacoch ukazuje, že NATO sa stáva pre Washington menej dôležitým partnerom. Naopak význam Putinovho Ruska stúpa - na všetkých frontoch.

BAŠA JAVŮRKOVÁ