November 1989 na námestí v Banskej Bystrici. Aj tam prišli pokojne protestovať desaťtisíce ľudí.

Prvýkrát sa v škole o 17. novembri dozvedia piataci na základnej škole. "Preberajú ho v rámci štátnych sviatkov a pamätných dní," povedala Marta Zemánková, dejepisárka zo ZŠ Hodžova v Trenčíne.

Samotným udalostiam roku 1989 sa viac venujú až v deviatom ročníku, koncom školského roka, venujú tomu asi jednu hodinu. Zemánková vysvetľuje, že dejiny 20. storočia preberajú postupne od prevratu v Rusku v roku 1917 a "postupne prídeme k tomu, že rok '89 u nás je vlastne protiklad".

Zemánková sa pridŕža najmä učebnice, ale občas žiakom vysvetlí aj svoj pohľad na udalosti.

Gymnazistom učebnica dejepisu o 17. novembri nič nepovie. Končí sa totiž rokom 1945. Učiteľ dejepisu na Gymnáziu v Považskej Bystrici Juraj Smatana hovorí, že hoci učebné plány tému Novembra obsahujú, "iná vec je, čo sa reálne učí". Časť učiteľov podľa neho túto časť dejín ignoruje s tým, že "tam ešte nič nie je isté a historici nepovedali, ako to vlastne bolo".

Veľa podľa Smatanu tiež závisí od toho, ako je učiteľ "červený" a ako vlastne udalosti podá.

Stredné odborné školy majú tému 17. novembra vo svojich skriptách dobre spracovanú. Dokonca ich podľa dejepisárky zo Združenej strednej školy chemickej v Bratislave Beáty Jánošovej používajú aj gymnazisti. "Je tam všetko, 17. november, vytvorenie VPN, Občianskeho fóra, celá situácia v Čechách, na Slovensku. Téma je rozobratá asi na štyroch stranách," hovorí.

O novembri sa učia druháci, teda asi 15-roční žiaci, ktorí sa práve v tom čase narodili. Podľa Jánošovej sa o tieto udalosti zaujímajú, "niektorí aj majú základné vedomosti, spomínajú napríklad Budaja, iní ale zase nevedia vôbec nič".

Vlastnému výkladu udalostí sa vyhýba, ale keď sa žiaci opýtajú, ako revolúciu prežívala ona, odpovie im. "Ale mala som malé deti, takže veľmi som v uliciach nebola," povedala SME.

17. november dokonca preberajú aj žiaci Odborného učilišťa pre mentálne postihnutých v Banskej Bystrici. Keďže však majú upravené učebné osnovy, tak len okrajovo, v rámci občianskej náuky.

Čo hovoria mladí dnes17. november? Čo ja viem...

Dnešní 15-roční tínedžeri sa v čase nežnej revolúcie práve narodili. Zisťovali sme medzi stredoškolákmi, čo o týchto udalostiach vedia. Nie je toho veľa.

Vierka Ragačová zo Strednej zdravotníckej školy v Bratislave sa pri otázke, čo vie o 17. novembri, len smeje a rázne odpovie. "Absolútne nič, prečo?" Na našu otázku, či sa v škole o Novembri neučili, povie: "Nie, len nám povedali, že je to Deň študentstva, a budeme mať voľno, a to je dobre."

Potom si odrazu na čosi spomenie a vykríkne: "Už viem, mama mi hovorila, že bola štrngať kľúčami na námestí!"

Na pomocnú informáciu, že za komunizmu ľudia nemohli cestovať za hranice, že v obchodoch bolo málo tovaru, že boli prenasledovaní veriaci, povie: "No, teraz, keď mi to hovoríte, tak takéto čosi viem. Viem, že bol komunizmus, ale neviem, čo to je."

Jej spolužiačka Lucia Pionteková na tom nie je o nič lepšie. "Neviem, čo bolo 17. novembra 1989. Možno sme to v škole brali, ale už dávno, takže si na to nespomínam," hovorí. Dodáva, že možno aj rodičia jej o tejto udalosti niečo hovorili, ale tiež si to nepamätá.

Takisto 15-ročný Erik Chvátal hovorí, že o 17. novembri vie len to, čo mu hovorila mama. "V obchodoch sa vraj nedalo vyberať, bolo málo tovaru a ešte bol drahý, stále sa stálo v radoch. Bolo málo časopisov, a neboli komixy, čo si vôbec neviem predstaviť. Rifle mali len v špeciálnych obchodoch. Ale inak o tom neviem veľa."

Jeho matka Ivana dodala, že sa doma občas rozprávajú o tom, ako to u nás kedysi bolo. Deti sa tomu čudujú, nevedia si to predstaviť. "Pre nich je to však už len látka v dejepise, časy dávno minulé, nič zaujímavé," povedala.

Niektorí študenti si mýlia komunistov s komunardmi

V novembri 1989 boli námestia plné stredoškolákov, ale tí dnešní chápu novembrové udalosti pred 15 rokmi buď ako povinné učivo, alebo ani nevedia, čo sa vôbec stalo.

Väčšina opýtaných žiakov stredných škôl vie len to, že padol komunizmus, ale občas si pomýlia komunistov s komunardami (Francúzska revolúcia 1789) a nežnú revolúciu s Veľkou októbrovou (1917).

Najkratšiu odpoveď povedal budúci stavbár Marek. "17. novembra bola streda. Viem to, lebo v stredu nejdeme do školy."

Zuzana, študentka strednej ekonomickej školy, vie viac. "To bola revolúcia," reaguje okamžite. "Zvrhli kominardov či komunardov (...), nieee komunistov," spokojne sa opraví. Jej priateľka ju doplnila zmienkou o Rusku a Veľkej októbrovej revolúcii.

O revolúcii sa dozvedeli v škole, doma s rodičmi sa o tom vôbec nerozprávajú. Vraj nie je o čom. Komunizmus bol nejaká kravina.

"Ale áno, občas doma o komunistoch hovoria. Otec si občas zanadáva, keď ich vidí v telke," spomenie si napokon Zuzana.

Skupina ôsmačiek pred osemročným evanjelickým gymnáziom sa pokúša uhádnuť, čo sa stalo v novembri. "Martin Luther..." hovorí jedna a druhá si matne spomína, že niečo o tom bolo minule v správach.

"Je to niečo so štátom. Nie je to koniec komunizmu?" neisto reaguje študentka obchodnej akadémie, ktorá má o rok maturovať.

Hviezdou prieskumu sa stáva Maťo, prvák na obchodnej akadémii. Spomína si, že išlo o pád komunizmu, keď všetko patrilo štátu. Dozvedel sa to doma, vraj si občas rodičia zanadávajú.

V základnej škole v Badíne pri Banskej Bystrici sa deviatakom niečo matne vybavuje o komunizme. Štyria odpovedajú zhodne - rodičia im hovorili, že sa za komunistov žilo lepšie.

Deviatak Matúš sa ako jediný iniciatívne pýtal rodičov, ako sa žilo v komunizme. "Povedali, že bolo lepšie, všetko bolo lacnejšie. Ale hovorili aj o tom, že bolo zle. Sú veriaci, nemohli chodiť do kostola," dodáva. Jeho spolužiačka Jana síce o novembri ani o komunizme nič konkrétne nevie, ale myslí si, že sa žilo ťažšie. "Ľudia nemohli robiť, čo chceli," myslí si.