BRATISLAVA - Mlieko za korunu deväťdesiat, rožok za 30 halierov, liter benzínu za osem korún. Tak sme nakupovali pred pádom socializmu. Mnohí obyvatelia Slovenska dodnes spomínajú, aký bol život v tom čase lacný. Často však opomínajú porovnať aj vývoj miezd. Pri porovnaní dnešného priemerného zárobku s tým z posledného roku socializmu zistíme, že rožok, či liter benzínu stoja rovnako ako kedysi, to znamená, že na ne pracujeme rovnako dlho. Zo základných potravín stojí pečivo rovnako alebo menej ako v roku 1989. Mliečne výrobky sú mierne drahšie, ovocie výrazne lacnejšie. Oveľa dostupnejšie sú domáce spotrebiče, ale aj posedenie pri pive či víne. O niečo dlhšie ako kedysi treba pracovať na rodinné auto, dnes sa však dá kúpiť prakticky okamžite a postupne splácať.
Drahšie, ale lepšie
"Nemyslím si, že by rast miezd dokázal doteraz vykompenzovať cenový šok z roku 1991. Keby sa utvoril nejaký matematický model, ktorým by sa dal porovnať vývoj reálnych príjmov, zrejme by sa ukázalo, že kúpyschopnosť stále nedosiahla úroveň spred revolúcie," hovorí analytik Tatra banky Róbert Prega. Taký matematický model však neexistuje. Štatistický úrad meria reálnu kúpyschopnosť tým, že porovná rast miezd s rastom cien. Práve rast cien je však problémom, pretože nie sú k dispozícii porovnateľné údaje. "Vtedy bola úplne iná štruktúra spotreby, iná dostupnosť tovarov," vysvetľuje hovorkyňa štatistikov Eva Kelemenová.
Práve štrukturálne zmeny však vedú Pregu ku konštatovaniu, že kvalita života je dnes zjavne vyššia ako za socializmu. Dostupnejšie úvery umožňujú kúpiť si aj drahšie veci bez toho, aby to existenčne ohrozilo dlžníka. Dnes sú úplne bežné tovary, ktoré sa za socializmu dali zohnať len v tuzexe (džínsy) alebo len pred Vianocami (mandarínky, banány).
O vyššej životnej úrovni môžu svedčiť aj ukazovatele, ako napríklad spotreba elektriny. Riaditeľ ekonomického inštitútu Ineko Eugen Jurzyca poukazuje na fakt, že kým v roku 1990 obyvateľstvo spotrebovalo 13,2 terrajoulov elektriny, o desať rokov neskôr to už bolo 19,5 terrajoulov.
"Čo sa porevolučného vývoja cien týka, za prelomový by som označil rok 2005. Ukončí sa totiž narovnávanie regulovaných cien, to znamená, že sa definitívne rozlúčime s posledným prežitkom socializmu," dodáva analytik.
"Blbá" nálada
S ukončením deregulácie cien energií a vody sa výrazne spomalí aj rast cien a v najbližších rokoch bude dosahovať úrovne okolo troch percent. Za posledné dva roky bolo zdražovanie výrazne vyššie. Z prieskumu inštitútu Ineko však vyplýva, že obyvatelia Slovenska majú silnú tendenciu nadhodnocovať vlastné vnímanie zdražovania. Ceny podľa ich odhadu rastú dva- i trikrát rýchlejšie, ako je skutočnosť nameraná Štatistickým úradom. "Hoci najmä prvá polovica 90. rokov priniesla pre občanov mnohé bolestné reformy, v posledných rokoch ich životná úroveň postupne stúpa. Avšak napriek tomu občania v týchto krajinách pravidelne vyjadrujú svoje veľké sklamanie zo zmien uskutočnených po roku 1989," povedal za Ineko jeho analytik Gabriel Šipoš.
Pesimistické videnie cien a miezd by mohlo podľa neho vyplývať z naučenej nedôvery v oficiálne čísla a vyhlásenia za minulého režimu. "Po rokoch proklamovaného rovnostárstva a čase veľkých zmien pri prechode na trhový systém sa navyše ľudia s vyššími príjmami stali automaticky podozriví z nekalej činnosti," dodal.
