Učitelia občianskej náuky spred pätnástich rokov by krajinu akou je dnes Slovensko, bez váhania zaraďovali do "kapitalistického tábora". Víťazstvo budovania kapitalizmu potvrdila už v roku 2000 hodnotiaca správa Európska únie, keď skonštatovala, že máme "fungujúcu trhovú ekonomiku".
Cesta od plánovanej ekonomiky však nebola priamočiara. "Ani jedna krajina sa nevyhla chybám vrátane pádu do recesie či vzniku menovej krízy a následne prijímania reštriktívnych balíčkov," hovorí Pavol Ondriska, analytik ING DSS.
Ťažké časy
Podľa ekonómov bol vývoj u nás rozkolísanejší než u našich susedov a museli sme sa vyrovnať s obdobím výraznejšieho zaostávania. "Do roku 1994 sme ešte boli konkurencieschopní, po roku 1995 sme však upadali. Zaostávanie sa pribrzdilo a neskôr zabrzdilo v rokoch 1999 - 2002," hovorí Ján Tóth, analytik ING Bank.
Podľa Ondrisku bolo prelomovou udalosťou uznanie súkromného vlastníctva, ku ktorému došlo rýchlo po novembrových zmenách. "Zatiaľ čo pred rokom 1989 súkromné vlastníctvo takmer neexistovalo, za prvý polrok 2004 už 90 percent ekonomiky vytvoril súkromný sektor," pripomína Ondriska.
Koniec centrálne plánovanej ekonomiky priniesol vysokú nezamestnanosť. Podľa Ondrisku sú jej príčiny v prednovembrovej orientácii ekonomiky na ťažký a zbrojársky priemysel, ktorý po rozpade RVHP stratil odbytiská. "Výrazné obmedzenie výroby sa muselo premietnuť do rušenia pracovných miest, pretože zmena orientácie výroby bez dostatočného kapitálu bola takmer nemožná," povedal Ondriska.
Víťazstvo socializmu trvalo 40 rokov a napáchalo obrovské škody. Vysoká nezamestnanosť a zaostávanie životnej úrovne sú ešte dnes jeho pretrvávajúcimi pozostatkami. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
Kapitál chýbal, pretože krajinu obchádzali investori a domáci privatizéri ho nemali. "Privatizácia podnikov v prospech domácich manažérov bola chybou, lebo nemali schopnosti a niekedy ani záujem zabezpečiť dlhodobý rozvoj podnikov, takže tie pod ich vedením často chradli a výnimkou neboli ani praktiky ‚tunelovania'," pripomína Ondriska.
Ďalšou chybou hospodárskej politiky v polovici 90. rokov boli prehnané investície štátu na úkor zadlžovania a tolerovania krížových dotácií v cenách energií. "Prehrievanie ekonomiky a rozšafné hospodárenie vlády si vyžadovalo následne úsporné balíčky v rokoch 1999 - 2001 a 2003. Balíčky logicky utlmili domáci dopyt a tým sťažili tvorbu pracovných miest v službách," povedal Tóth.
Čo nezabije, posilní
Slovensku sa podarilo vyťažiť zo svojho zaostávania maximum. "Existovala atmosféra, že zmeny a reformy sú nevyhnutné a tá trvá dodnes. Na Západe teraz táto motivácia chýba, pretože ťažko presvedčiť bohatého človeka, že treba niečo meniť," glosuje analytik Tatra Banky Robert Prega.
Proreformnú atmosféru vláda využila vo viacerých oblastiach, a to sa v posledných dvoch rokoch začalo odrážať na lepšom obraze Slovenska. "Výkonnosť ekonomiky je dnes neporovnateľne vyššia, trhový podiel slovenských výrobkov v EÚ sa permanentne zvyšuje," spočítava posun od nežnej revolúcie Tóth. Oproti priemeru európskej pätnástky (starým členom EÚ) životná úroveň stúpla z 37,7 percenta v roku 1993 na 48,6 percenta v roku 2004, teda o vyše 10 percent sa priblížila k EÚ," spočítal Tóth.
"Pri statickom hodnotení mnohých ekonomických parametrov Slovensko stále zaostáva najmä za Slovinskom, Maďarskom a Českom. Jednako, vďaka rozsiahlym reformám v posledných dvoch rokoch, ktoré boli do veľkej miery vynútené veľkým zaostávaním, Slovensko takmer ako jediné svoje ekonomické parametre zlepšuje," povedal Ondriska.
