Trnavčanka Miriam Hrdličková bola vo vlaňajších európskych tabuľkách so slovenským rekordom na 400 metrov cez prekážky 57,26 sekundy na 38. mieste. Spolu s trénerom Eduardom Čordášom túžia, výraz plánujú by nebol namieste, stlačiť výkon čo najbližšie k 56-sekundovej hranici, čo by už znamenalo 19. priečku v kontinentálnom rebríčku. „Chceli by sme sa dostať na európsky šampionát v Mníchove. To sa dá zvládnuť aj v amatérskych podmienkach, ktoré máme. Nad tým, čo bude ďalej, zatiaľ nerozmýšľame. Našou filozofiou je: najskôr ukázať výkon a potom žiadať lepšie podmienky,“ hovorí tréner vlani trojnásobnej majsterky Slovenska (400 m, 400 m prek., 400 m v hale), ktorá začínala ako gymnastka, k atletike prešla v štrnástich rokoch, súťažila za trnavskú Sláviu a tretí rok je v bratislavskej Slávii STU.

Budíček o šiestej ráno, tréning o piatej podvečer

Mirku bolo celú zimu vidno, ako večer behá v črtajúcom sa lesíku oddeľujúcom na konci Trnavy polia od sídliska so supermarketom Kaufland. Osvetlenie veľkoobchodu stačí, aby si útla atlétka (164 cm, 48 kg) videla pod nohy. „Teritórium sme si našli náhodou. Obyvatelia sídliska si vymohli u mestských činovníkov, aby prach z polí tlmil prírodný pás. Stromy podrastajú, povrch je perfektný, lebo ho tvoria navezené a udupané vetvičky,“ pochvaľuje si Eduard Čordáš „tréningové stredisko“. V otepľovačkách zababušená mladá žena čakávala o 17.30 h svojho trénera. Mirka si nastavuje budíček na šiestu, aby stihla prísť do firmy JaK, veľkobchodu s nápojmi, kde ako absolventka trnavskej obchodnej akadémie robí účtovníčku. O 16.00 h končí a uteká k autobusu smerujúcom na druhý koniec Trnavy, aby stihla dohodnutý čas. „Je neuveriteľne presná, ak niekedy náhodou meškám, v priebehu piatich minút mám telefonát – tréner, kde ste? – pripomína jeden z mnohých kladov zverenky, ktorá si v začiatkoch štvorročnej spolupráce s Čordášom mnohé pre atletiku prepotrebné veci hradila sama, on ju na revanš pripravoval zadarmo.

Tréner vidí Hrdličkovej napredovanie optimisticky, iste však nie velikášsky: „Miriam má akurátnych dvadsaťpäť rokov. Priemerný vek prvej pätnástky atlétok na 400 m prekážok je 27,8 roka. Moja zverenka sa za štyri roky postupne zlepšovala: 62,70 – 60,02 – 58,25 – 57,26. Na hladkej štvorstovke si posunula čas z 59,10 sekundy na 53,65. Preto si myslím, že môže zabehnúť cez prekážky 56 sekúnd, azda aj o čosi lepšie. Na viac zatiaľ nepomýšľame,“ pripomína E. Čordáš, ktorý sa už teší na letnú sezónu. Predpokladá v nej viac možností štartov na mítingoch Grand Prix. Výsledky i pôsobenie Trnavčanky v bratislavskej Slávii STU dvíhajú možnosti o čosi vyššie.

Profesionálka? „Na to si netrúfam.“

Miriam Hrdličková býva v Trnave s rodičmi, otec bol atlétom, bežcom na 400 metrov, dnes je štartérom. Mamička sa radšej nechodí na preteky pozerať, nerada vidí dcéru vyčerpanú. Zo slov bezprostrednej Miriam možno vycítiť, že ju neopustilo dievčenské zanietenie pre šport. Na otázku o olympiáde Atény 2004 bojovne mykne plecom: „Ak vydržím a budem dobre behať – prečo nie?“ Nad životom však ľahkonohé dievča s dlhými vejúcimi vlasmi rozmýšľa výsostne dospelo: „Mám priateľa, ktorý má pre šport pochopenie. Ak sa však rozhodneme pre spoločnú rodinu, bude mať prednosť. Nemyslím si, že sa vypracujem na bežkyňu s pravidelnými štartmi v Grand Prix. Športovo rozmýšľam o roku 2001, potom sa uvidí. Zamestnanie a solídny príjem sú istotou.“

Bratislavská STU zabezpečuje Hrdličkovej v plnej miere tréningové podmienky spojené s cestovaním. Stará sa o jej regeneráciu, kúpi jej jedny maratónky a tretry, umožní hosťovať v Sokole Plzeň v českej lige. „Na našu atlétku vynaložíme v tomto roku približne dvadsaťtisíc korún. Za medaily na vlaňajších majstrovstvách Slovenska dostala Miriam päťtisíc, v tomto roku dvetisíc. Keďže sa prekážkarka vlani vzdala sústredenia vo Vysokých Tatrách, na ktoré mala desaťtisíc a vlaňajšiu čiastku za majstrovské umiestnenia si nevyčerpala, vlastne si ušetrila na týždňové sústredenie v chorvátskom Meduline,“ rozmenil na peniaze zabepečenie športového roka Hrdličkovej predseda atletického klubu STU Vladimír Chmelko.

„Na pretekoch českej atletickej ligy súťažím veľmi rada. Chodia tam aj tisícové návštevy, záujem i pozornosť je veľká,“ priblížila nám pôsobenie u našich západných susedov slovenská atlétka. O peniazoch nehovorila, hoci ide o úplne transparentnú záležitosť zakotvenú v reglemente súťaže. „Atlét dostáva za jeden bod sto českých korún. Keďže Mirka víťazí, robí to tisícsto korún za preteky. Hrdličková zvykne štartovať za dve hodiny aj v štyroch súťažiach – 400 m, 400 m prek., na 200 m a v štafete na 4 x 400 m. Je to zaberačka, ale pasuje to do našich tréningových plánov. Vlani štartovala za Plzeň v troch kolách ligy,“ dokreslil Eduard Čordáš. Peniaze z českej súťaže patria výlučne Hrdličkovej. „Na tie jej nesiahneme, hoci niektoré slovenské kluby berú od atlétov percentá. S výhrami zo slovenskej ligy si však Miriam nemôže robiť, čo chce. Musí ich použiť výlučne na veci súvisiace s atletikou, nemôže si kúpiť trebárs plesové šaty,“ spresnil V. Chmelko, ktorý s úsmevom dodal: „Ak by Hrdličková skutočne zabehla za 56 sekúnd, bola by svetovou rekordérkou v porovnaní výkonu s vynaloženými prostriedkami.“