Pred voľbami v roku 2002 všetko nasvedčovalo tomu, že rokovania o zostavení vlády bude viesť predseda Smeru Robert Fico. Nestalo sa. Voliči rozhodli inak a zaskočený Robert Fico sa musel vyrovnať s tým, že bol vytlačený do opozície. Dnes líder Smeru vie, že bolo chybou spochybňovať Európsku úniu a utvoriť imidž strany, ktorá nie je schopná spolupráce. Rovnaká situácia sa však môže zopakovať aj v nasledujúcich voľbách, zvlášť, keď sa z izolácie vymaňuje HZDS. Smer sa tak ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi: musí dostať maximálny počet svojich prívržencov k volebným urnám, ale zároveň sa predstaviť ako subjekt schopný dosiahnuť dohody aj so stranami z opačného tábora. Na otázky SME odpovedá ROBERT FICO.

V médiách už prebieha kampaň na druhý pilier dôchodkovej reformy. Väčšina dôchodkových správcovských spoločností sú zahraničné firmy. Ani keby ste sa dostali do vlády, na existencii druhého piliera už nič nezmeníte. Alebo áno?

Nemôžeme urobiť také zmeny, ktoré by celý systém otočili o 180 stupňov. Podstata reformy teda zostane. Ale chceme odstrániť obrovské rozdiely v dôchodkoch a zvýšiť záruky občanom, že sľuby, ktoré im dôchodkové správcovské spoločnosti dali, sa naplnia. Musíme podniknúť kroky, aby to nedopadlo ako v prípade nebankových subjektov.

Súčasný reformovaný priebežný systém je navrhnutý tak, že počas prechodného obdobia sa rozdiely medzi najvyššími a najnižšími dôchodkami budú zvyšovať postupne, plná zásluhovosť sa teda prejaví až neskôr. Chcete z tohto prechodného obdobia urobiť trvalý stav?

To je jedna z možností. Nie sme proti tomu, aby občan, ktorý do systému na základe zárobku vložil viac peňazí, z neho získal aj vyšší dôchodok, ale sme proti obrovským rozdielom medzi vysokými a nízkymi dôchodkami.

Čo mienite na schválenej reforme zdravotníctva napadnúť na Ústavnom súde?

Dôkaz o zle pripravenej reforme dal sám minister Zajac, keď pripravuje v skrátenom legislatívnom konaní novelizáciu zákonov, ktoré ešte nenadobudli účinnosť. Na Ústavnom súde mienim napadnúť najmä to, že občania budú musieť povinne odvádzať poistné, ktoré má verejnoprávny charakter, súkromným spoločnostiam. Budeme sa zaoberať aj rozsahom zdravotnej starostlivosti. V článku 40 ústavy majú ľudia zaručené právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Bez toho, aby sa zmenila ústava, sa obyčajnými zákonmi dosiahol opak.

Napadnete aj kategorizáciu liekov, ktorou sa pacientom spoplatňujú niektoré lieky čiže priamo zdravotná starostlivosť?

Nevylučujem to. Predpokladám, že poslanec Smeru Pavol Paška takýto návrh vypracuje.

Ste za návrat k progresívnemu zdaňovaniu príjmov fyzických osôb. Aká strmá by mala byť táto progresivita?

Sme za znižovanie priamych daní a chceme ísť cestou zdaňovania spotreby. Ale nie ako táto pravicová vláda. Zvýhodňovanie bohatých nemôžu platiť chudobní. Napríklad, prečo by sa nemohla znížiť spotrebná daň na pohonné látky, keď je to z hľadiska minimálnych sadzieb v EÚ možné, a takisto nevidíme dôvod, prečo sa nevrátiť k zníženej sadzbe DPH napríklad na úrovni 10 percent na základné potraviny. O výške zvýhodnenej sadzby DPH možno, samozrejme, diskutovať. Dane sú však pre nás aj nástrojom sociálnej politiky.

Má progresívna daň zasiahnuť už príjmy na úrovni priemernej mzdy alebo príjmy napríklad nad 20-tisíc mesačne?

Nie, má sa to týkať nadštandardných príjmov, poviem to tak, že milionárov.

Z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu nie je progresívne zdaňovanie milionárov zaujímavé, lebo predstavujú malé percento. Potom bude progresívna daň populistickým gestom, ktoré vychádza z predpokladu, že k bohatstvu ľudia prišli nečestnou cestou.

Tak by som to neformuloval, vychádzame zo solidarity bohatých s chudobnými. Ale keby sa progresívna daň mala týkať napríklad iba 2000 ľudí, tak nemá význam.

Takže progresívne zdaňovanie je pre Smer otvorená otázka?

Sme prístupní o tom diskutovať, napokon, budúca vláda bude koaličná, čiže kompromisy sú nevyhnutné. Otázka je, kto bude mať akú vyjednávaciu pozíciu. Ak sa preukáže, že rovná daň pre právnické osoby znamená vyšší daňový výnos, že pritiahla zahraničných investorov, tak môžeme pri nej zostať. Podľa nás však rovná daň z príjmu fyzických osôb zaujíma zahraničných investorov minimálne. Rozhodujúca je nízka cena pracovnej sily, ktorú vláda udržuje na nízkej úrovni.

Vláda môže zvyšovať mzdy časti zamestnancov vo verejnom sektore. Ostatné mzdy sú vecou dohody.

Môže výraznejšie zvýšiť minimálnu mzdu. Pozrite sa, ako sa tomu bráni. Vláda však má vytvárať podmienky na zvyšovanie kvalifikácie ľudí.

Bránia sa tomu aj zamestnávatelia.

To je minimálna mzda taká rozšírená? Mám tomu rozumieť tak, že ľuďom vyplácajú minimálnu mzdu a ostatné ide bokom? "Nikdy som nepovedal, že chceme určovať mzdy administratívne. Ale dôležité je, že kým bude vláda stále stavať na nízku cenu práce, na Slovensku bude stále nízka životná úroveň. Vláda musí cielene investovať do vzdelania tak, aby výsledkom boli kvalifikovaní ľudia, ktorí nájdu uplatnenie na trhu. Nesmie svojou politikou vytvárať priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými, bohatou Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska.

Kedy je podľa vás reálne znížiť deficit verejného sektora pod 3 percentá, aby Slovensko splnilo jedno z maastrichtských kritérií, ktoré je dôležité z hľadiska prijatia eura?

To je ťažká téma. Nie sme proti trendu znižovania rozpočtového deficitu, ale nesmie to zvyšovať chudobu.

Kto zmeria, že deficit napríklad 2,8 percenta zvýši chudobu o iks percent?

Narážam len na to, že z čísel nemôžete urobiť posvätnú kravu. Hovoríme: urobme všetko preto, aby Slovensko mohlo prijať euro, lebo to prinesie výhody a v dlhodobom horizonte aj zvýšenie životnej úrovne. Ale dnes mám hrôzu z toho, že by ľudia mali žiť s 250 eurami na mesiac. Preto opakujem: nepodľahnime číslam, sledujme, ako sa vyvíja sociálna situácia. Mne na tom záleží. Nechceme zázraky, ale nech sa ten tlak na ľudí povolí napríklad znížením DPH na základné potraviny. S desiatimi tisíckami ľudia nedokážu vyžiť.

Ako premiér by ste im vyššie platy nemohli sľúbiť. To je už stará finta.

Nikdy by som im niečo také hlúpe nesľuboval.

Nie je práve cestou k zvyšovaniu životnej úrovne príchod zahraničných investorov, zvyšovanie výkonnosti ekonomiky?

Súhlasím. Nie sme proti zahraničným investorom. Ale štát by mal viac podporovať vzdelanie, infraštruktúru, a to aj za cenu mierneho nárastu deficitu troch, štyroch desatín percenta. Treba o tom diskutovať.

Reforma sociálneho systému stojí na dvoch základných pilieroch: vyhľadať skutočne odkázaných ľudí a poskytnúť im v sociálnych dávkach toľko, aby boli hmotne zabezpečení, ale nestratili motiváciu uživiť sa sami. Čo máte proti týmto princípom?

Sociálny systém nemôže byť perina, do ktorej spadnete a v pohode si v nej ležíte. Má to byť trampolína, ktorá vás vymrští do aktivity hľadať si zamestnanie. Z tohto hľadiska by sme postupovali rovnako. Problém vidíme vo výške sociálnych dávok pre sociálne odkázaných ľudí, ktorí sa nemôžu zapojiť do pracovného procesu, a v administratívnom vyraďovaní ľudí z evidencie nezamestnaných.

Výška dávok je ohraničená možnosťami rozpočtu a ochotou ľudí platiť dane.

Iste, rozpočet nie je žuvačka. Ale politici, ktorí o dávkach rozhodujú, musia mať predstavu, či sa z nich dá vôbec existovať. Mikloš môže šermovať štatistikami, ale tlak na ľudí je obrovský: rast cien diaľničných známok, zmluvného poistenia, obedov v školách, internátov, to sa nedá vykompenzovať akciovými cenami v hypermarketoch. Poriadok vo verejných financiách je správny cieľ, ale treba hľadieť aj na to, ako ľudia žijú.

Ktoré sociálne dávky by ste zvýšili?

Zaviedli by sme napríklad minimálny dôchodok vo výške 4580 korún. Každý by mal naň nárok.

To ale tiež nie je veľa.

Tisícky ľudí majú dôchodok ešte nižší.

Aký by bol nárast výdavkov?

Ročne 25 až 30 miliónov korún. Ďalej by to bolo napríklad zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa.

Máte predstavu, o koľko percent by sa zvýšili výdavky štátu po prijatí vašich návrhov?

Nebolo by to nič extrémne, ale hovorme aj o zdrojoch.

Hovorme.

Opäť príklad, uvažujeme o zrušení krajských úradov.

Ste za silný právny štát. Ako do toho zapadá to, čo sa deje pri výstavbe automobilky Kia?

Slovensko nie je právny štát, nič iné vám nepoviem. Toto je len jeden z príkladov. Poznám aj horšie. Predpokladám, že celá vec skončí pred Európskym súdom pre ľudské práva. Ale poviem aj druhú vec, keby nebolo primátora Slotu, nikdy tá investícia na Slovensko nepríde.

Ako hodnotíte investičné stimuly?

Nie som z nich nadšený. To nie je lákanie, ale kupovanie investorov. Štát má ponúknuť servis, vhodné pozemky, ale nemá dávať investorovi peniaze, aby si kúpil stroje a zaradenia.

Má Smer v pláne obnoviť zdaňovanie dividend?

Je to horúca téma na diskusiu. Osobne som za zdaňovanie dividend.

Je pre vás prijateľné vyvlastňovanie pozemkov pre súkromných investorov, ktorí vyrábajú bežné komerčné produkty?

Ak ide o vyvlastňovanie pozemkov pre investora, ktorý vyrába komerčné produkty pre vlastný profit, tak nejde o verejný záujem.

Smer už pohltil SOP, Stred a teraz SDSS. To boli miniatúrne strany. SDĽ je väčší problém, má širokú členskú základňu. Bojíte sa integrácie so SDĽ?

Vôbec nie, veď som ju sám inicioval. Záleží mi však na tom, aby proces integrácie nediskreditovali ľudia, ktorí ľavicu dostali do závozu. Dnes rokujem s iným vedením SDĽ, aké bolo v minulosti. Táto integrácia je v hlbokom štádiu rozpracovanosti. Ak sa dohodneme na niektorých bodoch, tak 11. decembra bude proces zavŕšený.

Nemáte z tejto integrácie obavy aj preto, lebo vaše stanovy rozlišujú členov Smeru na riadnych a na zakladateľov, ktorí držia "kontrolný balík akcií" Smeru?

Zakladajúci členovia, ktorých je 30, je už anachronizmus, zrelý na zrušenie. Kľúčovým orgánom je predsedníctvo a na neho nemá vplyv inštitút zakladateľov strany.

Pri integrácii s SDSS ste názov strany Smer doplnili o sociálnu demokraciu. Aká bude značka strany po zlúčení s SDĽ?

Sociálnou demokraciou sme nahradili termín tretia cesta, pretože sociálna demokracia vystihuje našu orientáciu. Smer je stredoľavý subjekt a chce reagovať aj na iné veci, ako na klasickú ľavicovú problematiku. S SDĽ diskutujeme, ako sa integrácia pretaví do symbolov strany, jej názvu. Toto ale nie je podstatné. Dôležitý je programový prienik, a ten je obrovský. Treba ešte vyriešiť niektoré personálne otázky.

HZDS sa usiluje vymaniť z izolácie a z toho, čo o Mečiarovom hnutí hovorí predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, sa dá povedať, že sa im to zatiaľ darí. Dovolíme si tvrdiť, že pre budúce šance Smeru byť vo vláde je to alarmujúca skutočnosť. Ako chcete reagovať?

Jednou vetou: nebudem súťažiť s Mečiarom, kto bude vo väčšej priazni Dzurindu.

Počítate s tým, že ak budete po budúcich voľbách vo vláde, tak len v koalícii. Povedali by sme, že Smer ako strana sociálno-demokratické typu má najbližšie k HZDS a KSS.

Nechcite odo mňa, aby som budúcu vládnu koalíciu pomenoval teraz. Vždy sme hovorili, že odmietame extrémy. Nemôžeme si ich dovoliť aj vzhľadom na našich partnerov v zahraničí. Vieme ich pomenovať, ale hovoriť o nich budeme až v určitom okamihu.

Z pohľadu zahraničia sú skôr extrémom HZDS a KSS ako stredopravé strany, ktoré sú dnes vo vláde.

Podľa mňa medzi HZDS a SDKÚ nie je žiadny rozdiel.

Je extrémom SMK?

Z hľadiska svojho nacionálneho rozmeru určite áno.

Akými kritériami by ste sa riadili pri prípadnom zostavovaní vlády?

Na prvom mieste by bolo to, že vláda musí byť medzinárodne akceptovaná. Druhé kritérium je akcieschopnosť: mala by to byť vláda s menším počtom subjektov oproti dnešku. Bude to však vláda zložená z programovo rozdielnych subjektov. Preto sa všetci budú snažiť maximalizovať svoje volebné zisky, aby pri koaličných vyjednávaniach dosiahli čo najviac. Nič presnejšie vám nepoviem. Neviem, ako dopadnú Slobodné fórum, HZD, SNS, komunisti a ANO. Ak dnešná pravica získa 76 hlasov v parlamente, vystačí si sama. Ak nie, víťaz volieb bude hľadať partnerov.

Ako chcete riešiť rozpor, keď na jednej strane musíte jasnými postojmi oslovovať svojich voličov, ale na druhej strane musíte pravici ukazovať, že ste pripravený na kompromisy?

Tejto pravici nie sme povinní nič ukazovať, lebo zlyhala. Napriek tomu som realistický politik a viem, že musí dôjsť k dohodám.

Aká bude podľa vás ústredná téma nasledujúcich volieb? Tie minulé boli o integrácii.

Budú to najmä sociálne témy.

Keby bola témou aj agenda KDH?

Hoci náboženstvo a cirkev uznávam, Smer odmieta klerikalizáciu spoločenského života.

Zasadíte sa napríklad za to, aby sa náboženstvo dostalo na školách medzi krúžky?

Tak by to bolo správne.

Mnohí vás označujú za populistu. Aká je záruka, že to, čo ste povedali v tomto rozhovore, bude platiť aj po jeho zverejnení?

Nemyslím si, že som dal doteraz nejaký sľub, na ktorý som sa vykašľal.

Autor: PETER JAVŮREKIVAN ŠTULAJTER