S návrhom ministra Chmela (vľavo) vláda nesúhlasila. FOTO - ČTK

ovaní však zmenila. Malo by sa podľa nej "blížiť k úrovni vyspelých krajín".

Profesor Milan Čorba z ministrovho kolégia považuje materiál za dosť konkrétny. Termíny v "akčnom pláne" sú podľa neho dosť náročné a "ich naplnenie si bude vyžadovať sústredenosť".

Koncepcia prichádza 15 rokov po revolúcii a o to väčšie nároky na ňu podľa Čorbu budú kladené. Záväzná bude najmä pre štátne inštitúcie. "Nemám informácie o širšej verejnej diskusii k tomuto materiálu. Pokiaľ by bola nedostačujúca, môžu sa s ňou niektorí ľudia ťažšie stotožňovať," myslí si Čorba.

Do konca mája by malo ministerstvo dokončiť plán, ako stratégiu realizovať. V pláne je napríklad dokončiť decentralizáciu kultúry, z programu Obnovme si svoj dom by sa mal stať fond, väčšiu pozornosť by mal venovať získavaniu peňazí na obnovu pamiatok zo zahraničných a regionálnych fondov.

Ministerstvo by tiež malo spracovať "analýzu ekonomického potenciálu jednotlivých odvetví kultúrneho priemyslu" spolu s odporúčaniami pre "cielený rozvoj vybraných odvetví".

V krátkom čase chce štát dobudovať doteraz veľmi kritizovaný systém podpory umenia a kultúry v neštátnej sfére. Grantový systém by sa mal zmeniť na systém podporných fondov mimo ministerstva.

Vláda odmietla, aby stratégia priamo predpokladala vznik samostatnej neziskovej organizácie Pro Slovakia, ktorá by sa mala starať o prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí.

Register kultúrnych inštitúcií pre verejnosť by sa mal skúšobne objaviť už v nasledujúcich mesiacoch. (zu)

Priority akčného plánu kultúrnej politiky

* Dokončenie decentralizácie a stabilizácia kultúrnej infraštruktúry.

* Záchrana a obnova pamiatkového fondu republiky (budúci fond Obnovme si svoj dom).

* Dobudovanie systému podpory umenia a kultúry v neštátnej sfére.

* Rozvoj kultúrneho priemyslu a trhu s umením.

* Obnova audiovizuálneho kultúrneho dedičstva.

* Revitalizácia filmového priemyslu.

* Prezentácia kultúry a umenia v zahraničí Pro Slovakia.

* Vytvorenie systému monitoringu kultúrnych procesov Kultúrne observatórium.

* Vytvorenie registra kultúry.

* Vytvorenie transparentného systému podpory kultúry národnostných menšín.

O čo štátu ide

Stratégia chce v prvom rade dosiahnuť čo najväčšiu spoluprácu samosprávy, kultúrnych inštitúcií, tvorivých jedincov či skupín občanov. Návrh sa venuje aj možným spôsobom financovania kultúrnych inštitúcií.

Dnes sa štátne inštitúcie financujú z dotácií a neštátna kultúra môže žiadať o granty. Ekonomické reformy podľa ministerstva vylučujú podporu kultúry cez dotované úvery a daňové úľavy. Ak štát zároveň nemôže zvyšovať výdavky na kultúru, mal by podľa návrhu vytvoriť podmienky na rozvoj kultúrneho priemyslu v súkromnej sfére. Vláda by mohla napríklad zaviesť "investičné stimuly" pre takéto podnikanie a investovať do kultúrnej infraštruktúry - siete kultúrnych domov, amfiteátrov či kín.

Ministerstvo upozorňuje na dôležitú úlohu nadácií a štát by podľa neho mal čo najviac urobiť pre rozvoj sponzoringu.

Prijatie cieľov kultúrnej politiky štátu je podľa rezortu kultúry nevyhnutné. Dôkazom sú údajne aj vážne problémy viacerých štátnych kultúrnych inštitúcií, ktorým hrozí, že nebudú schopné plniť svoje zákonom určené úlohy. Ministerstvo tvrdí, že podmienky pre ich prácu neodrážajú medzinárodný vývoj a trendy a upozorňuje na zlé platy a úbytok kvalifikovaných ľudí. Stálym problémom je aj málo peňazí na ochranu pamiatok, či údržbu sídel kultúrnych inštitúcií. (sita, r)