Opäť pritom dochádza na nočnú moru všetkých amerických generálov, boj v meste, ktorý väčšinou znamená vysoké straty vlastných vojakov i vysoké straty na strane civilného obyvateľstva.
Protivník pritom využíva znalosť a neprehľadnosť terénu i schopnosť splynúť s civilným obyvateľstvom. Používa na krátku vzdialenosť veľmi účinné ručné zbrane, míny, nastražené výbušniny a iné pasce. Rebeli bojujú v malých, rýchlo sa pohybujúcich skupinkách, využívajú ostreľovačov, ktorí po niekoľkých výstreloch zmiznú v zástavbe.
Práve od čias vietnamskej vojny sa americká armáda tento problém snažila riešiť špecializovaným výcvikom a zapojením najmodernejšej techniky. Nepriateľa chce ničiť z čo najväčšej vzdialenosti.
Dôraz kladie na nepretržité prepojenie jednotlivých vojakov a veliteľov, ktorí rozhodujú na základe informácií napríklad od diaľkovo riadených prieskumných lietadiel. Rýchlosť získavania a spracovania informácií umožňuje veliteľom rozhodovať v takzvanom reálnom čase, bez časových sklzov. Vojaci sú napojení na satelitné navigačné systémy a elektronické mapy priestoru, v ktorom bojujú. Oboje umožňuje koordinovať ich činnosť a znížiť tak straty.
Do terénu, ktorý je pre ľudí príliš riskantný alebo nepriechodný, najskôr vyšlú diaľkovo riadené lietadlá alebo vozíčky, až potom sa k nim priblížia vojaci. Tí môžu ešte predtým nahlásiť pozíciu hniezda odporu, ktorú zničia presne navádzané strely.
Američania sa snažia nepriateľa zlomiť aj psychicky. Podľa niektorých správ napríklad protivníka "bombardujú" hlasnou heavymetalovou muzikou.
Ani najmodernejšia technika ale nepomôže riešiť problém, ako rozlíšiť neškodného civilistu od rebela, ktorý má zbraň schovanú pod voľným arabským odevom.
