FOTO - ARCHÍV
"Ak sme naozaj vo vesmíre sami, je to neuveriteľné mrhanie priestorom." Otec tejto provokatívnej myšlienky, astronóm Carl Sagan sa preslávil ako autor trinásťdielneho seriálu o dejinách skúmania kozmu, najmä slnečnej sústavy. Seriál nakrútili v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia pre verejnoprávnu televíziu v Los Angeles. Neskôr sa premietal v 60 krajinách sveta a videlo ho viac ako 200 miliónov divákov. Carl Sagan sa narodil pred 70 rokmi, 9. novembra 1934 ako syn chicagského krajčíra.
Na univerzite navštevoval prednášky Enrica Fermiho a Harolda Ureya. Fermi postavil prvý jadrový reaktor, Urey a jeho žiak Stanley Miller uskutočnili chemickú reakciu, v ktorej ukázali, ako sa na Zemi mohol zrodiť život. Prvá Saganova vedecká práca, ktorú napísal v 23 rokoch pod vplyvom svojich učiteľov, mala názov Žiarenie a pôvod génu.
V detstve si Carl obľúbil knihy E. R. Burroughsa. Hlavný hrdina v nich prežíval vzrušujúce dobrodružstvá medzi Marťanmi. Burroughs bol prvý, kto Sagana inšpiroval k rozmýšľaniu o možnostiach medziplanetárneho cestovania a o pôvode a vývoji ľudskej inteligencie.
Doktorát získal v roku 1960. Potom pracoval na popredných amerických univerzitách v Kalifornii a na známej Harvardovej univerzite. Keď mal 34, vymenovali ho za riadneho profesora astronómie na Cornellovej univerzite v New Yorku, kde zostal až do konca života.
Bol konzultantom NASA, jeho meno je spojené najmä so sondami Mariner, Pioneer, Viking, Voyager a Galileo. Čo meno, to celá etapa v skúmaní planét slnečnej sústavy.
Spolu s druhou manželkou Lindou a Frankom Drakom uskutočnili nápad, aby Pioneer 10 niesol posolstvo mimozemským civilizáciám. Pôvodne túto myšlienku vyslovili dvaja novinári Eric Burgess a Richard Hoagland. Sagan a jeho spolupracovníci však v neuveriteľne krátkom čase pripravili plaketu s grafikou, zobrazujúcou človeka a jeho miesto vo vtedy nám známom kozme. Je to akási cestovná mapa pre mimozemšťanov, ktorá už dnes putuje nekonečným priestranstvom ďaleko za hranicami našej slnečnej sústavy.
"Nik neposiela takýto odkaz na cestu k iným svetom a bytostiam, ak nemá pozitívny vzťah k budúcnosti," napísal Sagan. "Napriek všetkým nezmyselným nápadom obsiahnutým v odkazoch si mimozemšťania môžu byť istí, že sme druhom nadaným nádejou a vytrvalosťou, aspoň kvapôčkou inteligencie, značnou veľkorysosťou a hmatateľnou chuťou nadviazať kontakt s kozmom."
Sagan sa obával, aby jediným posolstvom o našej civilizácii nezostali rozhlasové a televízne správy. Vtipne na to poukázal v svojom jedinom románe Kontakt. Televízna repríza záznamu z OH v Berlíne 1936 je prvým signálom zo Zeme, ktorý zachytia mimozemšťania. Naším prvým medziplanetárnym vyslancom sa tak stáva Adolf Hitler. To by naozaj nebolo pre ľudstvo dobré vysvedčenie.
Svoj životný sen - letieť k hviezdam Sagan neuskutočnil. Naplnil však iný sen - vysvetľovať a približovať poznatky vedy ľuďom tak, aby im rozumeli. Chladné a racionálne pravdy by oslovili málokoho, preto Sagan písal tak emotívne, že jeho posolstvá nemohli zostať nepovšimnuté.
Odvekú otázku Kto sme, odkiaľ a kam kráčame? nastolil natoľko zrozumiteľne a pútavo, že oslovil stovky miliónov ľudí. Stal sa azda najznámejším a najúspešnejším popularizátorom vedy v 20. storočí.
V jednej z posledných kníh Tiene zabudnutých predkov, ktorú napísal s treťou manželkou Ann Druyanovou, cituje budhistického mnícha: "Boh je vynálezom človeka. Preto podstata božia je iba plytkou záhadou. Hlbokou záhadou je podstata človeka."
Táto kniha mala byť začiatkom seriálu, v ktorom chcel Sagan zhrnúť dejiny, prítomnosť a budúcnosť ľudstva, ako zázrakom plávajúceho na podivuhodnej modrej bodke uprostred vesmíru. Veľká syntéza sa však už nekonala. Dvadsiateho decembra 1996 po márnom boji s rakovinou kostnej drene Carl Sagan zomrel.
Zajtra - Thomas Chippendale
