Franklova vízia z inferna - obrazy pekla na zemi

Obrazy bratislavského rodáka Adolfa Frankla visia v rakúskom parlamente vo Viedni aj v berlínskom Reichtagu, ale v Bratislave je jeho meno takmer neznáme. Je jednou z miliónov obetí holocaustu, hoci koncentrák prežil. Slovenského Žida Adolfa Frankla po ná

Adolf Frankl, ktorý zomrel v roku 1983 vo Viedni, nevedel zabudnúť na Bratislavu.

vrate z Osvienčimu celý zvyšok života prenasledovala vízia inferna - "syndrómu koncentračného tábora". Duchovia a tváre mŕtvych obetí sa z jeho bezsenných nocí preniesli na plátna expresívnych obrazov, z ktorých mnohé sa odvolávajú práve na ulice Bratislavy

Priblížiť život Adolfa Frankla chce práve pripravovaný dokument. Film Vízia z inferna je najnákladnejším dokumentárnym projektom so slovenskou spoluúčasťou, ktorý v týchto dňoch nakrúca slovenský dokumentarista Peter Dimitrov. Do oneskoreného portrétu bratislavského rodáka, výtvarníka Adolfa Frankla, vstúpila s 12 percentami STV, zvyšok zabezpečuje mníchovská filmová produkcia.

Peter Dimitrov, známy ocenenými dokumentmi Služobníci a milionári, alebo Ce'st la vie, pripravuje celovečerný štylizovaný film, v ktorom mieša žánre klasického dokumentu s hranými sekvenciami. Archívne materiály a Franklove obrazy zas "rozpohybuje" v expresívnom duchu samotného maliara.

V osude jedného z miliónov obetí holocaustu chcú tvorcovia zobraziť stále živú hrozbu víťazstva slepého zla nad svetlom dobra.

Adolf Frankl sa narodil v roku 1903 v židovskej obchodníckej rodine, ktorá žila v Prešporku už niekoľko generácií. Od detstva sa uňho prejavoval výtvarný talent, ale s ohľadom na rodinnú tradíciu sa stal bytovým architektom.

Toleranciu voči Židom, na ktorej trval v Rakúsko-Uhorsku ešte Jozef II. a vyznával ju aj demokrat Masaryk, však na Slovensku vystriedal klerikálno-fašistický režim Tisu. Frankl sa s mladou ženou a dvomi deťmi musel presťahovať do geta a 28. septembra 1944, v noci po židovskom sviatku Jom Kippur, sa ocitol medzi 60 000 slovenskými Židmi, odsúdenými na deportáciu. Jeho deťom sa podarilo zachrániť len vďaka vynaliezavej statočnosti ich matky, René Nachmijasovej-Franklovej. Skrývali sa u priateľov a známych, ktorí sa nezľakli nacistického zastrašovania. Istý čas pobudli aj v kláštore v Žiari nad Hronom, kde matka predstavená nechávala rehoľné sestry hliadkovať s ďalekohľadom, či neprichádzajú gardisti.

Adolf Frankl sa však po prechodnom tábore v Seredi ocitol v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka. Podarilo sa mu prežiť a v apríli 1945 sa vrátil domov do Bratislavy, po februári 1948 sa však presťahoval spolu s celou rodinou do Viedne. Neskôr žil v New Yorku a Mníchove, ale nakoniec sa vrátil znovu do Viedne, aby bol k svojej rodnej Bratislave čo najbližšie. Na konci svojich dní sa chodieval pozerať na svetlá Bratislavy spoza ostnatého plotu, deliaceho tentoraz Západ od Východu.

Po emigrácii sa Frankl utiahol do ústrania - trpel takzvaným "syndrómom koncentračného tábora". Vtedy na radu lekára začal v rámci terapie maľovať. Spočiatku to boli zátišia s kvetmi, ktoré neskôr prerástli do koláží utrápených tvárí. V jednom zlomovom okamihu však začal umelec maľovať hrôzostrašné výjavy z vyhladzovacieho tábora.

Režisér Peter Dimitrov hovorí o svojom filme s dávkou osobného poznania: "Doteraz som videl Bratislavu hlavne v poetizujúcich obrazoch. Milujem ju, ale počas práce na tomto filme som v nej začal rozlišovať aj temné tóny mesta, kde sa páchalo surové zlo na nevinných ľuďoch. Film je predovšetkým vizuálne umenie a zobraziť svet výtvarníka, ktorý je sám výrazným obrazovým posolstvom, je výzvou pre každého filmára. Navyše, vždy ma zaujímali momenty psychologického zlomu osobnosti. Adolf Frankl síce prežil, ale jeho citlivá duša umelca sa už nikdy nezmierila s peklom, ktoré videl na vlastné oči."

Výstavy

1993 - "10. výročie úmrtia Adolf Frankla"

Wiener Künstlerhaus, Viedeň

1995 - "Pamäť a dokument"

Reichtag, Berlin

"Oslobodenie Auschwitz-Birkenau a 50. výročie konca nacistického režimu"

Galéria Rathaus, Mníchov

1997 - "Európsky rok boja proti rasizmu a udelenie ceny za ľudské práva"

Germanic National Museum, Nuremberg

1998 - Odkrytie pamätnej tabule Adolfa Frankla

Dorotheergasse 6-8, Viedeň (na dome, kde Adolf Frankl žil a pracoval)

"Pamätné dni Rakúska na obete národného socializmu"