To len naše čerstvo operené ratolesti považujú strechu nad hlavou za čosi, čo jednoducho "je" a poznámky rodičov k hodinovému sprchovaniu sa horúcou vodou za absolútne nemiestne. Preto skôr či neskôr nastúpi proces "stavania sa na vlastné nohy". Často prebieha podľa približne takéhoto scenára:

Obraz prvý

Dieťa: "Nebudeš mi predpisovať, ako mám žiť. Som dospelý, môžem odísť, kedy chcem!"

Rodič: "..."

Dieťa: "Myslíš, že sa nedokážem o seba postarať?!"

Rodič: "Nemôžem ti kúpiť vlastný byt. A prenájmy sú strašne drahé!"

Dieťa: "Podelíme sa s kamošmi."

Medzihra

A tak si dieťa s partnerom (obaja vek cca 18 až 23 rokov) spolu s najlepším kamošom a jeho partnerom nájdu 3-izbový byt - každý pár v jednej izbe, obývačka spoločná -a šťastná štvorica začne žiť nezávislým samostatným životom. Po niekoľkých týždňoch samostatnosti sa sprvu sporadické návštevy rodičovského domu začnú "zahusťovať", krátko nato hrdú nezávislosť zlomí pozvanie na nedeľný obed. Po čase si dieťa (stále 18 až 23 rokov) začne odnášať do svojho samostatného domova mamkine kompóty, nátierky a koláče.

Obraz druhý

Po ďalšej faktúre za elektrinu a teplú vodu sa dvaja najlepší kamoši šialene pohádajú na tému: "kto do frasa necháva stále v kúpeľni svietiť svetlo a púšťa ohrievač pri otvorenom okne!?!"

Obraz tretí

Mladá dvojica sa rozhodne, že sa tentoraz už skutočne osamostatní - začína sa zhromažďovanie letákov informujúcich o stavebnom sporení, hypotekárnych úveroch a rôznych výhodných pôžičkách.

Autor: Mona Gálikováredaktorka prílohy Nové bývanie