distickým slovníkom.
Ich šéfredaktor Bašar Barmáwí je teraz zúfalý. "O čom budeme písať?" opýtal sa v denníku Jerusalem Post.
Jeho mladší kolegovia si však myslia, že noviny sa dajú robiť aj bez Arafata. Otázkou je len to, kto ich bude kupovať. Existuje totiž podozrenie, že ich aj tak miniatúrny náklad vždy "vykúpili" Arafatovi ľudia.
Redakcia denníka je od zhoršenia Arafatovho stavu ponurá. Niektorí redaktori sa už zmierili s tým, že Arafat umiera, iní stále opakujú, že sa o ňom treba vyjadrovať s úctou.
"Keď Arafat odíde, stratia tieto noviny autoritu, ktorá za nimi stála. S ním sme mali vlasteneckú, revolučnú a morálnu autoritu," hovorí ani nie tridsaťročný editor Saleh Mašarka.
Palestínski novinári mali s krízou okolo Arafatovho zdravia skutočne veľké problémy. Tlač na palestínskych územiach je pod prísnou cenzúrou a o Arafatovi mohla informovať len tak, ako to nariadili zhora. Minulý piatok, keď už takmer nikto nenamietal proti tomu, že Arafat je v kóme a lepšie to už nebude, v Gaze a na západnom brehu noviny písali, že sa má dobre a absolvoval niekoľko telefonických rozhovorov so zahraničnými štátnikmi.
Aj tí novinári, ktorí pracujú pre západné alebo izraelské médiá, hovoria, že toľko lží nakoncentrovaných do niekoľkých dní si veru nepamätajú. (mik)