Kadere krásnych dlhých čiernych vlasov padajú na zem a vietor ich rozhadzuje po krajine. Otec oholí Amangol hlavu, takže vyzerá celkom ako chlapec. Amangol je najstaršia zo šiestich dcér a preoblečená za chlapca odchádza za prácou v tkáčskej dielni. „Silná snímka o trpkom údele iránskych žien na vidieku je výnimočná z viacerých pohľadov – doteraz mali iránski herci prísne zakázané nosiť šaty iného pohlavia a ženy museli mať vlasy neustále zakryté. Vidíme dievča oblečené ako chlapec. Chodí s nezakrytou hlavou a dokonca sa do nej zaľúbi iné dievča,“ píše o filme festivalový katalóg.

Iránska režisérka Maryam Shahriarová za tento film – Dcéry slnka dostala cenu na festivaloch v Montreale a v Rotterdame. Pôvodne mala na bratislavský medzinárodný filmový festival pricestovať spolu s afganskou herečkou žijúcou v Kábule Soghrou Karimiovou. Tá sa však do Bratislavy nedostala – rakúske úrady jej nedali víza. Dcéry slnka vyhlásili v sobotu večer v bratislavskom Poluse za najlepší film festivalu spomedzi devätnástich súťažných snímok.

„Bolo mi jasné, že nejakú cenu dostanem, len som netušila akú,“ povedala iránska režisérka Maryam Shahriarová. Porota vedená česko-francúzskym kritikom Antonínom J. Liehmom jej udelila cenu Grand Prix. Ako povedal jej unavený predseda: „Maryam Shahriarová získala cenu za kultivovanú filmovú reč, ktorá tlmočí zdanlivo prostý špecifický príbeh do významného, všeobecne zrozumiteľného posolstva.“

Kinosála č. 8, nabitá po celý festival, lebo v nej sa premietalo to najexkluzívnejšie, bola v záverečnej slávnostnej chvíli takmer poloprázdna. Medzinárodní porotcovia spolu s tvorcami, na ktorých čakali ceny – autormi prvých a druhých hraných filmov – sa zmestili do prvého radu kinosály. Cien bolo približne toľko, koľko bolo porotcov – takže po jednom odovzdaní ceny sa ušlo každému z nich.

Počas deviatich dní ponúkol festival viac ako stošesťdesiat filmov, na ktoré prišlo neuveriteľné množstvo divákov – posledné štatistické číslo sa blížilo k tridsiatim tisícom. Najnavštevovanejšie boli: francúzsko-britská Intimita, Anděl Exit Vladimíra Michálka, Hanekeho Pianistka a Kokaín s Johny Deppom.

Len to, čo býva zvyčajne vyvrcholením, už nijaká tlačenica nesprevádzala. Nijakí orchrankári, nijaké limuzíny, nijaké záplavy kvetinových košov a už vôbec nie prehliadka večerných rób. Len červený behúň, ušliapaný po tisícoch návštevníkov, dve televízne kamery, dvakrát cvakol blesk – 3. medzinárodný filmový festival Bratislava sa skončil skromne a komorne.