Po troch kolách Svetového pohára v Edmontone, New Yorku a čínskom Šanghaji je slovenská plavkyňa MARTINA MORAVCOVÁ opäť doma v rodných Piešťanoch. V tamojšom bazéne Eva od štvrtka opäť čerí hladinu a trénuje na nadchádzajúci európsky šampionát v krátkom bazéne v belgických Anverpách, kam spolu so zostávajúcou šesticou slovenských reprezentantov (Korbašová, Križko, Kaňuk, Murínová, Machovič, Parnahaj) odlieta zajtra. Od štvrtka sa bude snažiť pridať k doterajšej famóznej medailovej bilancii ďalšie triumfy. Dvadsaťpäťročná Slovenka nemôže mať na ME v krátkych bazénoch zlé spomienky, zo 40 medailí z vrcholných šampionátov najväčší diel (14) získala práve na nich. Bronz (50 m znak) a striebro (50 m mot.) jej vešali na krk už v roku 1994 na ME v nórskom Stavangeri, tie však Európska plavecká liga (LEN) so sídlom v Ríme ešte označila za ME v šprintoch. Ako ME v krátkom bazéne ich označuje až od podujatia v roku 1996 v Rostocku.

Ako chutí po dlhšom čase opäť piešťanský bazén?

„Príjemne, vždy v ňom rada plávam. Je to pre mňa oddych, i keď tentoraz s ladením formy na ME.“

Máte za sebou tri kolá Svetového pohára a víťaznú sériu. Je pre vás prekvapením?

„Ani nie. Viem odhadnúť, na čo si môžem trúfať.“

Predsa len. Nie je trinásť prvenstiev nad plán?

„Je. Asi tak o tri. V takých desať som v duchu dúfala. Trinásť je potešením. O to cennejším, že viaceré triumy boli veľmi tesné.“

Stáli vás veľa síl?

„Stáli, najradšej by som oddychovala hneď. Ale ešte Antverpy vydržím.“

Tušili ste, že v medailovom poradí ME v krátkom bazéne, ak berieme do úvahy len individuálne víťazstvá, ste najúspešnejšia?

„Vôbec nie. Ale dobre sa to počúva.“

Máte z nich deväť zlatých medailí, trúfate si pridať v Antverpách ďalšie?

„Hádam sa nejaké podaria. Aj keď podľa mojich informácií budú štartovať všetky veľké súperky.“

Ako si spomínate na štyri predchádzajúce vydania európskych šampionátov?

„Na úvodný v Rostocku len veľmi hmlisto, i keď tam som sa dočkala prvého víťazstva na veľkom podujatí. Sheffield sa mi už vybavuje jasnejšie, hoci ma tam najprv nabila Britka Rolphová, cez víkend som tam utvorila svoj prvý svetový rekord kariéry (na 100 m polohové preteky – pozn. red.). Na to sa nezabúda. Tešili aj vtedajšie tri zlaté, v Lisabone mi rovnakú porciu vzala Ukrajinka Kločkovová. A na Valenciu spomínam tiež rada. Plávala som tam po prestávke a chorobe a príliš som si neverila. Ale s pribúdajúcimi skokmi do vody sa to stále lepšilo, až z toho boli ďalšie tri tituly.“

Dokážu vás pri toľkých prvenstvách ešte víťazstvá motivovať. Svojho času ste vyhlásili, že už si viac ceníte časy ako zlaté kovy?

„To je pravda, ale každý titul teší. A z Belgicka by som sa bez úspechu vracať nechcela. Už aj preto, že na tohtoročných MS vo Fukuoke som nestála na stupňoch víťazov ani raz.“

Máte pocit, že ste na ďalší plavecký vrchol dobre pripravená?

„Myslím, že áno. Po mesiaci ničnerobenia bol síce nástup do bazénu krutý, ale o to razantnejší. Mám pocit, že som urobila dobre, keď som popracovala na silovej stránke. Začínam z toho pomaly profitovať.“

Aký máte v Belgicku tento týždeň program?

„Prihlásila som sa na štyri disciplíny. Päťdesiat, sto kraul a sto, dvesto poloha. Tradičný záber.“

Máte čas byť v týchto dňoch aj s manželom Martinom?

„Zatiaľ nie. Som v Piešťanoch sama. Má v Dallase skúšky, ako tretiak práve končí tamojšie štúdium práva. Ale po nich by sme už mali byť spolu.“