Po troch kapitolách majstrovstiev Európy v šprintoch na začiatku deväťdesiatych rokov sa Európska plavecká liga (LEN) rozhodla organizovať zimné majstrovstvá Európy s podobným programom. Experiment odskúšala v decembri 1996 v nemeckom Rostocku. Osvedčil sa natoľko, že o rok neskôr sa rozhodla usporadúvať európsky šampionát pravidelne, vždy v decembri.

O tri dni sa tak v belgických Antverpách začne už piate pokračovanie a slovenské plávanie bude opäť pri tom. V doterajšom priebehu šampionátov dalo zásluhou Martiny Moravcovej o sebe výrazne vedieť. Aj preto vám teraz ponúkame obzretie sa za tým, čo sa v predchádzajúcich štyroch ME v krátkych bazénoch udialo.

1. Rostock (13.–15. decembra 1996)

Šampionát domácich plavcov, ktorí nedali konkurencii šancu. Zo 114 medailí si prisvojili 39 (14 zlatých). Druhú Veľkú Britániu porazili v súčte o neuveriteľných 29 cenných kovov. V rostockej dvadsaťpäťke padlo šesť európskych rekordov a jeden najlepší svetový čas. Dvadsaťročná Martina Moravcová cestovala na svoje štvrté vrcholné podujatie kariéry (na konte mala vtedy 3 strieborné a 2 bronzové). Pred odchodom opatrne hovorila o dvoch medailách, domov sa však vracala s tromi (1 – 1 – 1) a najmä s prvým veľkým víťazstvom na veľkom podujatí. Podarilo sa jej to v krauliarskej dvojstovke, keď druhej v poradí Nemke Buchschulteovej nadelila viac ako sekundu. K úspechu sa posúvala postupnými krokmi, po piatkovom bronze na sto kraul a sobotňajšom striebre na polohovej stovke v nedeľu okúsila, ako chutí stáť na najvyššom stupni.

2. Sheffield (18.–20. decembra 1998)

Bazén Ponds Forge bol svedkom ešte väčšej porcie rekordov. Padlo deväť európskych a sedem svetových. Svetové tabuľky menila aj Moravcová, rekordný čas na 100 m polohové preteky (1:00,43) bol jej prvým v kariére a plavkyňa Kúpeľov Piešťany k nemu pridala i dva európske. Tým najlepším spôsobom tak Martina odčinila tesnú 9-stotinovú prehru s Britkou Rolphovou z piatkovej krauliarskej stovky. Namiesto toho, aby Slovenku psychicky rozladila, dodala jej energiu do odvety. V nedeľu na polohovej stovke to Martina Rolphovej oplatila aj s úrokmi. A prvý raz v živote dala na frak aj vtedy suverénnej Nemke Franziske van Almsickovej.

Obecenstvo v hale však príliš nesmútilo, ich miláčikovia z tamojšieho bazéna vylovili 21 medailí, z toho 7 zlatých. Ich hrdinom sa stal James Hickman s tromi európskymi titulmi (100, 200 m motýlik a 200 m pol. pret.).

S úsmevom na tvári sa vracal domov aj reprezentačný tréner Slovenska Róbert Pastierik. Takmer všetci z deviatky nominovaných Slovákov si v Anglicku zlepšili osobné maximá. „Cestoval som na šampionát s malou dušičkou, no vraciam sa pyšný,“ priznal neskôr. Tešiť ho musela 12. priečka Petra Domanického na 50 m motýlik a najmä výkony Miroslava Machoviča. Trnavský znakár v každej disciplíne na ktorú nastúpil, stlačil hodnotu slovenského rekordu, na 200 m mu to vynieslo krásne 7. miesto.

3. Lisabon (5.–12. decembra 1999)

Šampionát Švédky Therese Alshammarovej. V lisabonskom Jamore prekonala štyri európske a tri svetové rekordy a mala leví podiel na zosadení Nemecka z pozície medailovo najúspešnejšej krajiny. Každé zlato štokholmská rodáčka (časopisom Cafi dva roky predtým vyhlásená za jednu z najsexy žien krajiny) ozdobila svetovým rekordom! Severanky z teplého Portugalska aj preto viezli domov 10 zlatých medailí.

Moravcová štartovala na šampionáte po trojmesačnej prestávke zavinenej operáciou a príliš si neverila. Napriek tomu získala dva tituly. Obhajobu troch zlatých medailí zo Sheffieldu jej pokazila stále sa zlepšujúca Ukrajinka Jana Kločkovová. Na polohovej dvojstovke bola o 17 stotín rýchlejšia než Moravcová. Martina si to však vzápätí vynahradila na svojej najobľúbenejšej trati, 200 m voľný spôsob vyhrala do tretice. Mala k tomu špeciálnu motiváciu. Jej tréner Steve Collins práve oslavoval 45. narodeniny.

4. Valencia (14.–17. decembra 2000)

Dvadsaťpäťmetrový bazén vyrástol priamo na cyklistickom velodróme Luisa Puiga. Napriek tomu, že sa konal len tri mesiace po olympijskom vrchole v Sydney, bol plný rekordov. V pamäti zostáva najmä prsiarska päťdesiatka mužov, na ktorej sa po prvý raz v histórii plaveckých šampionátov udeľovali tri zlaté. Rovnaký čas na nej totiž zaplávali Talian Fioravanti, Čech Málek a Nemec Warnecke.

Prvého európskeho finále sa dočkala Trenčianka Jana Korbašová, na 200 m znak skončila v slovenskom rekorde šiesta. Štart Martiny Moravcovej vyzeral chvíľu ohrozený, tri dni pred šampionátom ešte ležala s virózou v posteli. To by však nebola ona, aby si s tým neporadila. Po piatkovom bronze na 100 m voľný spôsob prišiel zlatý víkend v podobe troch titulov. Triumf na motýľkarskej stovke a navyše v európskom rekorde, keď takmer nik nepochyboval o zlate Švédky Sjöbergovej, však zaskočil aj samotnú Martinu.

5. Antverpy (13.–16. decembra 2001)

V bazéne Wezenberg by sa malo predstaviť 370 športovcov z 35 krajín. V hre okrem titulov bude dotácia 60-tisíc DEM od organizátora a LEN. Šesťtisíc si rozdelia najlepší mužský a ženský nováčik ME, ktorých zvolia akreditovaní novinári, zvyšok pôjde držiteľom 14 najlepších výkonov šampionátu (7 mužských, 7 ženských). Chýbať by nemali také hviezdy ako Švédka Alshammarová, Brit Foster, Holanďan van den Hoogenband či jeho fenomenálna krajanka De Bruijnová. A, samozrejme, Moravcová, v doterajšom priebehu najúspešnejšia účastníčka šampionátov.