
oslo 1952
Kým v Ga-Pa 1936 prvýkrát na zimných hrách vzplanul olympijský oheň, Oslo vstúpilo do histórie originálnym spôsobom. Nórske územie Telemark, ktoré je kolískou športového lyžovania, je aj rodiskom slávneho lyžiara Sondra Nordheima. Preto sa plamene posvätného ohňa rozhoreli z kozuba jeho rodného domu v Morgelade. Odtiaľ nieslo 94 bežcov pochodeň na 220 kilometrov dlhej púti do Osla, kde prvýkrát otvorila hry žena – princezná Ranghilda.
Nikdy predtým a ani dlho potom nemali športové súťaže také skvelé prostredie. Skokanský areál v Holmenkollene zaplnilo neuveriteľných 150 000 divákov, ktorí boli svedkami triumfu nórskych krajanov. V cieli behu na 50 km stálo 50 000 ľudí, ktorí podobne spontánne zdravili víťazného Fína Hakulinena. Pre hokejistov postavili organizátori nový štadión Jordal Amfi s desaťtisícovou kapacitou, na ktorom hrali slovenskí hokejisti ešte na MS pred dvoma rokmi.
Bývalé Československo nezískalo v Osle žiadnu medailu, i keď hokejisti k nej mali blízko. Stala sa však nepredvídaná vec. Keď si už hráči mysleli, že majú striebro vo vrecku, podcenili relatívne slabšie USA a po remíze 3:3 museli pri rovnakom počte bodov so Švédskom podľa vtedajších podivných regúl hrať nový zápas o 3. miesto, hoci čs. tím bol lepší vo vzájomnom zápase a dokonca i celkové skóre mal lepšie než Švédi. V boji o bronz prehralo čs. mužstvo so Švédmi 3:5 napriek tomu, že viedlo 3:0.