Po dvanástich rokoch sa zimné hry znovu vrátili do švajčiarskeho mestečka St. Moritz. Pôvodne sa V. ZOH mali konať v roku 1940, v roku 1936 ich Medzinárodný olympijský výbor pridelil Sapporu. Potom však vypukla čínsko-japonská vojna a Japonci sa v roku 1938 oficiálne vzdali usporiadateľského práva. Do hry sa dostalo hlavné nórske mesto Oslo, ktoré však uprednostnilo majstrovstvá sveta pod vlajkou lyžiarskej federácie FIS. V júli 1939 sa MOV pošpinil jedným z najhanebnejších rozhodnutí. V čase, keď už fašistické Nemecko okupovalo Rakúsko a Československo, MOV pridelil ZOH 1940 znovu nemeckému Garmisch- Partenkirchenu, dejisku predchádzajúcich IV. ZOH 1936.

Nakoniec sa Nemecko koncom roku 1939 samo vzdalo a tri roky po druhej svetovej vojne sa v písomnom hlasovaní MOV medzi kandidatúrami amerického Lake Placid a švajčiarskeho St. Moritzu rozhodol v prospech európskeho zástupcu. V St. Moritzi boli najlepšie podmienky vo vojnou zničenej Európe. Priebeh hier ovplyvnil rad problémov a nepresností v organizácii (strata olympijskej vlajky, škandál okolo štartu dvoch hokejových tímov USA, organizačné chyby v lyžiarskych súťažiach.

V St. Moritzi boli ako pozorovatelia aj zástupcovia ZSSR (stále nebol členom MOV).

Československá 48-členná výprava bola siedma najpočetnejšia, okrem skeletonu obsadila všetky športy vtedajšieho programu. Hokejisti získali prvú medailu na ZOH – cenné striebro.