V roku 2002 podpísali zmluvu o privatizácii 49 percent Transpetrolu šéf Jukosu Michail Chodorkovskij a vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach. Ak by sa podiel v Transpetrole predával novému investorovi, zákon na rozdiel od roku 2001 už umožňuje, aby sa už predal väčšinový balík.
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Minister hospodárstva Pavol Rusko chce pre štát získať späť 49-percentný podiel v Transpetrole, ktorý vláda v roku 2002 predala ruskej ropnej spoločnosti Jukos. Dôvodom záujmu ministerstva je neistá situácia v Jukose, ktorému hrozí krach. V takomto prípade by sa aj podiel v slovenskom Transpetrole stal predmetom exekučného konania.
Rusko chce presvedčiť Moskvu
Rusko nechce dopustiť, aby sa o novom vlastníkovi Transpetrolu rozhodovalo bez Slovenska. "Z nášho pohľadu je neakceptovateľné, aby sa podiel v Transpetrole pohadzoval ako horúci zemiak a my by sme iba čakali, ako to všetko dopadne," vyhlásil včera Pavol Rusko. Úloha Transpetrolu je kľúčová, keďže prevádzkuje slovenskú časť ropovodu Družba, ktorý zabezpečuje prepravu ruskej ropy z ukrajinských hraníc na Slovensko, do Česka a strednej Európy.
Analytička Slovenskej ratingovej agentúry, ktorá Transpetrolu prideľovala rating, upozornila na riziko, že ruská strana nemusí s návrhom Slovenska súhlasiť. "Podiel v Transpetrole by totiž bol pri exekučných konaniach jedným z najbonitnejších aktív, o ktoré by bol záujem," hovorí hlavná analytička Kapášová. "Je pravdepodobné, že ak v zmluve medzi slovenskou a ruskou stranou nebolo zakotvené predkupné právo Slovenska, vlastník Jukosu bude chcieť poznať aj iné ponuky na Transpetrol," uvažuje. Privatizačná zmluva, ktorej obsah je tajný, údajne obsahuje záväzok Jukosu, že podiel v Transpetrole nepredá tretej osobe do piatich rokov od jeho kúpy.
Dve cesty k zmene vlastníka
Ministerstvo už poslalo list ruskej vláde s požiadavkou o akcie. Ak by ruská strana súhlasila, minister Rusko počíta s dvoma možnosťami: "Buď štát odkúpi tento podiel a následne vyhlási verejnú súťaž, alebo bude ministerstvo hospodárstva vystupovať len ako sprostredkovateľ a za súhlasu ruskej vlády sa tento podiel odpredá priamo novému záujemcovi, bez prechodu akcií na štát," povedal minister hospodárstva.
Za viac pravdepodobnú považuje prvú možnosť. Odkúpenie akcií a ich neskorší predaj vo verejnej súťaži označil za komplikované. "To je skôr teoretická hypotéza, pretože pri opätovnom odkúpení by došlo k zvýšeniu deficitu verejných financií, čo nie je šťastné riešenie," hodnotí.
Vláda predala podiel v Transpetrole za 74 miliónov dolárov, čo bolo podľa výmenné kurzu v tom čase 3,6 miliardy korún. Minimálne takúto hodnotu má podľa Ruska podiel v Transpetrole aj dnes. Ministerstvo financií sa zatiaľ nechcelo vyjadrovať, či by sa našli peniaze na jeho odkúpenie. "K tomuto sa môžeme jasne vyjadriť, až keď bude predložený konkrétny a odborný materiál s návrhom riešenia i s dosahom na verejné financie," povedal hovorca ministra financií Peter Papanek.
Za oveľa lepší považuje minister Rusko variant, že sa Transpetrol priamo predá novému investorovi - teda bez tendra na výber nového vlastníka. Rusko to odôvodňuje časovou tiesňou. "Takýto spôsob predaja je jeden z najmenej transparentnejších, ktorý zákon umožňuje. V tejto chvíli je však ťažké povedať, či je skutočne opodstatnený," oponuje právnik slovenskej pobočky Transparency International Pavel Nechala.
Vedenie Jukosu sa včera k vyhláseniam slovenského ministra hospodárstva nechcelo vyjadrovať, keďže sa o nich dozvedeli len z médií.
Spoločnosť Slovnaft, ktorá v pôvodnom tendri súťažila o Transpetrol s Jukosom, sa zatiaľ k otázke opätovného záujmu nevyjadrila. "Je to zatiaľ hypotetická otázka," povedala hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová.
Prípad Moskva vs. Jukos
Zahraničné médiá si postup ruských úradov k Jukosu vysvetľujú ako kampaň, ktorú vedie Kremeľ voči bývalému šéfovi a hlavnému akcionárovi firmy Michailovi Chodorkovskému, aby sa pomstil za jeho politické ambície. Chodorkovskij je od vlaňajšieho októbra vo väzení a súdia ho za daňové úniky a privatizačný podvod.
Daňové úrady sa zasa sústredili na samotný Jukos. Minulý mesiac narástli nároky na doplatenie daňových dlhov za roky 2000 až 2002 na 17,6 miliardy dolárov (zhruba 542 miliárd korún). Okrem toho sa ruské úrady chystajú predať hlavnú ťažobnú divíziu firmy Juganskneftegaz, ktorá sa podieľa na ťažbe Jukosu 62 percentami. Jukos mal striedavo blokované a uvoľnené bankové účty a s väčšinou svojho majetku nesmie nakladať.
Hlavná akcionárska skupina v Jukose - Menatep minulý týždeň zažalovala Ruskú federáciu. Dôvodom bol päťnásobný pád cien akcií a snahy ruskej vlády dostať z Jukosu miliardy na daniach. Informácie o tejto žalobe prišli len deň po oznámení, že na koniec decembra zvoláva valné zhromaždenie, kde sa má rozhodnúť o osude firmy. V hre sú dve hlavné alternatívy - likvidácia a konkurz.
Ako prebehla privatizácia Transpetrolu
Vláda súhlasila s tým, že 49 percent Transpetrolu sprivatizuje v septembri 2000. Koncom mája 2001 vyhlásila tender, na ktorý reagovalo šesť záujemcov. Záväzné ponuky v určenom termíne doručili len dve spoločnosti: Jukos Finance a Slovnaft Bratislava. Ostatní záujemcovia odstúpili bez uvedenia dôvodu.
V prvom kole ponúkol Jukos 63 miliónov dolárov a Slovnaft 60 miliónov dolárov. V druhom kole ponúkol Jukos viac - 74 miliónov a Slovnaft 65,4 milióna dolárov. Nezávislé ocenenie 49-percentného balíka akcií Transpetrolu, vykonané firmou Deloitte&Touche, predstavovalo 43 - 49 miliónov dolárov.
Podľa výberovej komisie, najlepšiu ponuku vo všetkých hodnotiacich kritériách predložila spoločnosť Jukos Oil Company, ktorá znela na 74 miliónov dolárov (3,6 miliardy korún - podľa výmenného kurzu v tom čase). Zmluva o predaji bola podpísaná koncom januára 2002 a o tri mesiace sa Jukos ujal akcionárskych práv.
Zdroj: Súhrnná správa o stave spoločnosti za rok 2002, Inštitút pre verejné otázky
