Päťdesiatničke Márii Horváthovej prisúdil okresný súd v Bratislave spoločný nájomný byt, krajský súd rozhodnutie zmenil. Byt dostal exmanžel, s tým, že právo bývať v ňom má aj Mária, kým jej exmanžel nezabezpečí náhradný. To sa nedialo, preto sa obrátila na súd.
Na verdikt čakala štyri roky. Medzitým Ústavný súd rozhodol, že ide o prieťahy a prisúdil jej 18-tisíc. Štát ich vyplatil až po piatich mesiacoch.
Sudkyňa Marta Lauková hovorí, že súd konanie nenaťahoval, ale snažil sa pomôcť. Mária sa totiž na súd obracala s požiadavkou, ktorú nebolo možné vykonať, nebol preň "exekučný titul".
V rozsudku totiž súd neurčil manželovi povinnosť a termín zabezpečiť náhradné bývanie - povinnosť a termín dostala iba Mária - vysťahovať sa do 15 dní potom, ako bude mať zabezpečené náhradné bývanie.
Súd exmanželov predvolal, muž sľúbil, že byt odkúpi a vymení za dva menšie. Sľub však neplnil.
Exmanžel tvrdí, že sa náhradný byt pokúšal zabezpečiť. Listy posielal Máriinmu bratovi, sestre aj advokátke, využil doručovateľskú službu a exmanželke telefonoval. Hovorí, že v máji 2003 jej "ponúkol, že kúpi byt v Dubnici nad Váhom", odkiaľ pochádzala. Tvrdí, že "nikto z bývalých manželov nemôže mať milióny na byt v Bratislave".
V liste Máriinmu bratovi sa však slovo "kúpiť" neobjavuje, píše, že chce exmanželke "zabezpečiť náhradný jednoizbový byt, prípadne garzónku". Ak si ho vyberie sama, "cena musí zodpovedať priemernej cene bytu v Dubnici nad Váhom".
V ďalšom z listov vyzval Máriu, aby prišla podpísať nájomnú zmluvu do bratislavskej realitnej kancelárie, kde jej vybavil prenájom jednoizbového bytu. V zmluve sa píše: "Nájom sa uzatvára na dobu určitú, počnúc dňom od 1. 2. 2004 do 29. 2. 2004. Po skončení nájmu nájomca nemá právo na náhradný nájom ani na bytovú náhradu."
Exmanžel zaplatil za február aj nájomné 9990 korún. Tvrdí, že je to primeraná bytová náhrada, o čom sa vraj radil v bezplatnej poradni ministerstva spravodlivosti. "Keby sa bola dostavila na podpis, tak by realitka uzatvorila zmluvu s ňou aj na neurčitú lehotu."
Advokátka Iveta Rajtáková hovorí, že v žiadnom prípade nejde o primeranú náhradu, takou je iba možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu na neurčitú lehotu aspoň na jednoizbový byt.
Rozsudky ako v prípade týchto manželov sú podľa Rajtákovej štandardné. Povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie "nie je limitovaná, môže to trvať roky". Ľahké nie je ani zabezpečiť primeranú náhradu.
Exmanželia spor riešili aj za asistencie polície, Mária ju volala, keď sa snažila dostať do spoločného bytu, Ján zase podal na exmanželku trestné oznámenie za týranie, keď sa mu vyhrážala zabitím. Mŕtva Mária bola podľa neho duševne chorá.
Spor ako prvý medializoval Robert Fico. V decembri 2002 zvolal tlačovú konferenciu, kde sa pochválil, že Márii vyplatil sumu, ktorú jej priznal Ústavný súd a na seba prevzal dlh štátu.
Podľa psychológov môže u ľudí, ktorí majú problém, vyvolať prehnané očakávania, keď im pomáha známa osobnosť. "Očakávania sú vysoké, človek si myslí, že to pôjde. Keď to napriek tomu nejde, ľahko sa môže stať, že rezignuje," hovorí súdny znalec Robert Máthé. (haj)
Pozri aj 16. stranu