Premiér Mikuláš Dzurinda včera o Mečiarovi hovoriť nechcel. Do Banskej Bystrice prišiel presviedčať študentov o význame vysokoškolskej reformy. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Výčitiek a hanlivých výrokoch povedali na svoju adresu ešte pred niekoľkými rokmi Vladimír Mečiar aj Mikuláš Dzurinde veľa.
V roku 2000 Dzurinda Mečiarovi povedal v relácii STV do očí, že "kým nedokážete verejnosti povedať, odkiaľ ste tie peniaze (na Elektru) zobrali a ako ich splácate, jednoducho nebudete dôveryhodný partner".
V roku 2002 mu to Mečiar vrátil slovami, že Dzurinda a ďalší spolubesedníci pre neho nie sú autority, a preto sa s nimi o Elektre nebude baviť.
V tom istom roku povedal Dzurinda: "HZDS má slabinu, ani premiéri okolitých krajín, ani nikto iný nie je spájaný so šéfom tajnej služby, ktorá zabíjala a rabovala." A dodal: "Neobchádzajme pravdu."
Mečiar dodnes verejnosti nevysvetlil, ako splatí údajnú 41-miliónovú pôžičku na svoj penzión Elektra, dodnes sa zastáva exšéfa SIS Ivana Lexu.
V roku 2002 nazval Mečiar Dzurindu "Ficom v ružovom".
V tom istom mu Dzurinda odkázal, že ak Mečiar a jeho hnutie hrdo stojí za Ivanom Lexom, ktorý patrí pred súd, tak tieto strany do vlády spolu ísť nemôžu.
SDKÚ sa vo volebnej kampani v roku 2002 zamerala na vstup do Európskej únie a NATO. Americký veľvyslanec pri NATO Nicholas Burns vtedy povedal: "Neveríme, že sa Mečiar zmenil." Bol to jasný signál, že s Mečiarom sa Slovensko do týchto štruktúr nedostane.
Dzurinda vtedy pred voľbami povedal, že Slovensko si musí vybrať, či chce kontinuitu, ktorú predstavuje jeho strana, alebo návrat, ktorý reprezentuje Mečiar a to, čo sme zažili v rokoch 1994 - 1998. V tom čase na Slovensku bola podľa neho atmosféra násilia a strachu.
Blízkym priateľom Dzurindu je europoslanec Peter Šťastný. Ten na adresu Mečiara v roku 2002 povedal: "Hodnoty mení podľa toho, odkiaľ vietor fúka. Takíto ľudia klamú iných, aby sa dostali k moci." (rk)
Čo vyčítal v minulosti predsedovi HZDS
únos Michala Kováča mladšieho, amnestie na únos, zmarené referendum, amnestia na referendum, divú privatizáciu, napr. Nafta Gbely, VSŽ, tunelovanie štátnych podnikov, netransparentné vysvetlenie, odkiaľ vzal peniaze na penzión Elektra, protiústavné vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu, vyradenie Slovenska zo šance rýchlo vstúpiť do NATO a Európskej únie, parlamentnú noc z 3. na 4. novembra 1994, keď parlament v noci odvolal všetkých, koho mohol.
