Bratislava 8. novembra (TASR) - Slovenské školstvo v miere finančného zabezpečenia stále zaostáva za štandardným európskym modelom približne o 20 až 30 percent.
Aj úroveň platov učiteľov na Slovensku je nižšia než priemer platov okolitých krajín, o to väčší rozdiel je potom pri porovnaní s EÚ. Na tomto stanovisku sa dnes zhodli prednostovia krajských školských úradov SR. Na spoločnom rokovaní upozornili, že plat učiteľa na Slovensku nie je iba zdrojom sociálnych istôt života rodín, ale z platu si musí učiteľ kupovať odbornú literatúru, odborné časopisy, navštevovať kultúrne podujatia, financovať vlastné vzdelávacie aktivity, prevádzkovať vlastný internet a počítač.
Podľa prednostu Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomíra Pajtinku podporujú prednostovia KŠÚ reformný normatívny systém financovania, preferujú jeho precizovanie a dopracovanie podľa relevantných pripomienok a skúseností z prvého roku jeho existencie. V súvislosti so spresnením rozpočtov škôl a školských zariadení uskutočnili KŠÚ zber údajov od jednotlivých zriaďovateľov podľa otváracích výkazov zo začiatku nového školského roku. (Zriaďovateľmi sú v tomto prípade krajské a obecné samosprávy.)
Prednostovia konštatovali, že časť zriaďovateľov predložila veľmi nekvalitné podklady, časť až po termíne, dokonca niektorí zriaďovatelia vôbec neposkytli údaje o rozpise rozpočtu na rok 2004. Vzhľadom na to, že normatívny systém financovania je založený na presných a pravdivých údajoch, ohrozili tak správnosť výpočtu finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty, a tým aj oneskorenie finančných tokov.
Viaceré číselné údaje o počtoch žiakov a ďalších prvkoch systému boli nesprávne, konštatoval Pajtinka. Mnohé prípady naznačujú, že zriaďovatelia nadsadili údaje, aby získali neoprávnené finančné prostriedky. Preto bude nevyhnutná kontrola štátu pri zabezpečení systému nakladania s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. Samospráva sa v tejto súvislosti odvoláva na skutočnosť, že príslušné údaje nie je oprávnená poskytnúť bez schválenia obecným zastupiteľstvom. Preto by mal štát prijať také legislatívne opatrenia, ktoré by obsahovali aj sankcie za neplnenie úloh stanovených v zákone, dodal dnes pre TASR Pajtinka.
