Jeden z najlepších a najbohatších hokejistov sveta Jaromír Jágr podpísal zmluvu s ruským klubom Avangard Omsk. V čase lock outu v NHL bežný i očakávaný krok, no Jágrov príbeh je zároveň pitoreskným obrázkom o absurditách života.
Už len dobrovoľný odchod na Sibír. Slovné spojenia: Skončíš na Sibíri či Dostaneš za odmenu Volgu ( v ZSSR auto lepšej triedy ) - ale preplávať, boli v minulosti zaužívanými výstrahami sovietskych športovcov na hotelových posedeniach pri tajnej vodke, keď výjazdy na Západ boli primárnou motiváciou. Deti a manželky po nich potešili drahocennými džínsami a tričkami s obrázkami Sochy slobody.
Osemnásťročné zázračné dieťa Jaromír Jágr prišiel do Pittsburghu v roku 1990 s dlhými vlasmi, úsmevom na reklamu detských polievok a číslom 68 na drese. So symbolom Pražskej jari korčuľoval po celej Amerike a v slobodnej krajine dával najavo svoj odpor voči totalitnej moci východného bloku. Pocítil ju priamo doma. Jágrov otec išiel v ére budovania socializmu proti prúdu. Mimo jednotného družstva s pochopiteľnými problémami ako súkromný poľnohospodár.
Žíje podľa biblie - poslední budú prvými
Jágr v NHL vychutnal klasický americký príbeh o rozprávkovom úspechu (dve prvenstvá v Stanley cupe po boku Lemiuexa), ale po rokoch aj mediálne nálepkovanie o rozmaznanom preplatenom bohémovi a odpaľovačovi trénerov.
Jaromír má kreatívnu hokejku i hlavu. Nikdy nebol alibista. Trénerom zvykol vysvetľovať, ako najefektívnejšie narábať s jeho danosťami lebo cítil voči majiteľom zodpovednosť za vynakladanie obrovských peňazí. Pod občasnými rozmarnými prejavmi trpel zraniteľnou dušou. Najmä na bodyčeky pôvabných žien nenachádzal protizbrane. Hovorí, že je absolútne veriaci, že žije podľa Biblie. Spoznával budhizmus, komunikoval s pravoslávnymi.
V krízových chvíľach hľadal útechu v Písme, že poslední budú prvými. Po krušných posledných sezónach v NHL jeho hviezda pri návrate do rodného kladnianskeho dresu naozaj suverénne zatienila mladších a dravejších nasledovníkov, ktorí ho mali vytlačiť. Jágr však už neberie hokej smrteľne vážne, namiesto satisfakcie z jágrmánie sa s českou extraligou lúčil slovami: "Cítil som sa, ako by som si užíval pekné prázdniny, a tak trochu zabíjal čas."
Útrapne humorný šoubiznis
Rusko s drilom a tréningovými bázami berie Jágr ako inšpirujúcu výzvu, no zároveň priznáva silu peňazí. "Chcem si na vlastnej koži vyskúšať tvrdé podmienky. Keď sa vrátim do Ameriky, budem si viac vážiť veci, ktoré mi teraz pripadajú normálne."
Vývoj hokejového šoubiznisu je útrapne humorný. Ruská divočina pochybnej ekonomiky založenej na daňových únikoch (pre hráčov raj) sa vysmieva Amerike, že je pre hokej slobodnejšou. Že kombinácia ľavičiarskej odborárskej tvrdohlavosti asociácie hráčov s neústupčivosťou majiteľov vyústila v Amerike až do neslobody. Že hokejovú zábavu sebazničujúco zahubila moc peňazí.
V časoch, keď sa Jágr v Kladne učil korčuľovať, koloval vtip o nápise na zelovoci, v ktorom nemávali banány: Máme kyslú kapustu! A okoloidúci v satirickej nálade pripísal - ďalšia rana západnému imperializmu.
Dnes majú na Sibíri doláre aj na Jágra a v Amerike nemajú hokej.
