Austrálske tenisové legendy Evonne Goolagongongová-Cawleyová (vľavo), John Newcombe (v strede) a Tony Roche (druhý sprava) s členkami národného juniorského výberu. FOTO - REUTERS
Uplynulý týždeň zvolala kapitánka austrálskeho fedcupového tímu, 53-ročná Evonne Cawleyová-Goolagongová tlačovú konferenciu a oznámila, že sa vzdáva funkcie. Po vyše 30 rokoch sa vracia do svojej rodnej dediny Barellan, aby vedno s bratom Ianom, tenisovým trénerom, vychovávala nové talenty najmä z radov domorodých Aborigénov. Bývalá svetová jednotka a 7-násobná grandslamová víťazka chce nezištne vrátiť súkmeňovcom a Barellanu to, čím ju pred desaťročiami obdarovali.
Utrpenie ukradnutej generácie
Tretie z ôsmich detí Kena a Lindy Goolagongových sa nelíšilo od súrodencov. Behalo v okolí Barellanu na juhozápade Nového Južného Walesu, liezlo po kopcoch a poľovalo na jaštery goanny, aby mala teta Ethela čo navariť na obed. Treli biedu, aj keď bol otec poriadny chlap, ovčiar, v osade uznávaný a statočný. Vždy, keď sa pred chalupou zastavilo auto s podozrivou posádkou, Evonne, podobne ako iné aborigénske deti, zaliezla od strachu pod posteľ.
Nebola to detská hra na schovávačku, ale boj o rodinný život, lebo v Austrálii jestvovalo čosi, čo neskôr pomenovali ako ukradnutá generácia. Deti chudobných čiernych domorodcov brali od rodičov bez súhlasu do bielych rodín, aby tam vyrastali s cudzími. Aj Evonne sa napokon odobrala od rodičov, ale dobrovoľne a s ich prikývnutím.
Ukážka neveriacemu riaditeľovi
Jej talent si všimol tenisový tréner. Keď mala osem rokov, čítala príbeh o dievčati, ktoré vyhralo Wimbledon. Maličká Aborigénka ani netušila, čo to je a kde to je ten Wimbledon, ale bola to krásna rozprávka. Začala udierať drevenou raketou pri kamennom múre deň čo deň až do súmraku. Keď slnko zapadalo, načmárala do piesku číslo, aby si zapamätala, koľkokrát udrela loptu do múra bez chyby a na druhý deň toto číslo prekonala. Keď už boli trojciferné, zavolal si ju Vic Edwards, tréner zo Sydney, ktorý navrhol, aby sa odsťahovala do jeho rodiny, vyrastala s jeho dcérou a trénovala pod jeho vedením.
Iba 13-ročná Evonne spomenula svoj úmysel riaditeľovi školy Robinsonovi, ktorý ju vysmial: ,,Prosím ťa, vyhrať Wimbledon je šanca jedna k miliónu, radšej sa venuj úlohám, škole a poriadne doštuduj." Nasrdené dievča si povedalo, že mu to ukáže, a trvalo iba šesť rokov, kým naozaj zdvihlo trofej v All England Clube. Vo finále 1971 zdolala svoj vzor Margaret Courtovú.
Americká anabáza na 16 rokov
Goolagongová v tom roku vyhrala aj Roland Garros a stala sa jednotkou. Jej reakcie, elegantnú techniku a skromné správanie obdivovali po celom svete. S Edwardsom a v strednej škole Monte Sant Angelo Mercy College získala nielen vzdelanie, ale aj vystupovanie a sebavedomie. ,,Nikdy som sa nehádala s rozhodcami. Nechcela som sa rozptyľovať. Bola som hanblivá, musela som sa učiť rozprávať vo veľkom svete. A sebadôvera? Nič nie je krajšie ako šport. Ak nadobudnete sebadôveru v športe, máte ju na celý život. Aborigéni sú šikovní, skvelí atléti s úžasnou koordináciou," povedala Cawleyová.
Už 18-ročná padla do oka priemernému britskému tenistovi Rogerovi Cawleymu, v júni 1975 sa zobrali a na 16 rokov usadili v americkom Hilton Head v Južnej Karolíne. Vyhrala ešte štyrikrát Australian Open a po narodení dcéry Kelly Inaly v máji 1977 ju mnohí už tenisovo odpisovali. To však nepoznali vôľu počernej Austrálčanky. Roku 1980 bezmála 29-ročná zdolala vo finále v Londýne Evertovú, po deviatich rokoch dobyla Wimbledon, a to sa nepodarilo žiadnej matke okrem Dorothey Lambertovej roku 1914. ,,Nestretol som takú principiálnu, rozhodnú a cieľavedomú ženu ako Evonne. Neslobodno ju podceňovať," vyzdvihol manželku Cawley.
Hrdá na svoj pôvod
Otca stratila Goolagongová roku 1974, keď mal 47 a zrazilo ho auto. Roku 1991 jej umrela mama, a to znamenalo koniec americkej anabázy. Evonne sa vrátila do Austrálie, vychovávala dcéru a syna Morgana Kiemu, pracovala ako trénerka a od roku 2001 viedla austrálsku fedcupovú reprezentáciu.
Veľa študovala dejiny, najmä domorodcov. Čítala o svojom kmeni Wiradjuri, ale pomáhala aj pri Uluru kmeňu Pitjantjatjara. ,,Som hrdá na svoj čierny pôvod. Voľakedy sa to nesmelo povedať. Pred takmer 40 rokmi v Sydney u trénera Edwardsa jedna staršia biela pani pri sieti pri podaní rúk precedila cez zuby, že mala prvý raz česť hrať s negrom. Teraz je tomu koniec," poznamenala. Nechce ísť do politiky, ostáva pri športe tak ako olympijská víťazka v behu na 400 m Cathy Freemanová.
Cesta poznania samej seba
V Barellane žije 390 obyvateľov. Kedysi to bola poľnohospodárska veľmoc. Snímka v miestnom bare dokumentuje, že 2. januára 1932 stálo pred hostincom 600 koní zo 116 fariem a viezli 13 000 vriec obilia za jediný deň, čo bol austráloázijský rekord. Sucho a bieda preriedili obyvateľstvo, ale Goolagongová Barellan preslávila a nedovolila vygumovať z mapy. Jej fotografie nájdete všade, pri železnici leží aj Park Evonne Goolagongovej. So sestrou Barbarou a bratom Ianom sa ubytovali v miestnom moteli za 20 dolárov nocľažného a od januára sa pustia do projektu, ktorý sa volá ,,Evonne Goolangongovej začiatky".
Bude pripravovať dievčatá od 7 do 10 rokov prevažne aborigénskeho pôvodu, aby sa naučili hrať tenis. ,,Tu nejde len o tenis a o šport. Zároveň s ním chcem deti viesť ku krajším hodnotám, k vzdelaniu, kultúre, vystupovaniu a zanietenosti, aby sa nedali od nudy na zlé chodníčky. Túžim odovzdať, čo mi ľudia Barellanu dali, keď som bola malá. Platili mi na benzín, vozili ma na turnaje, ošatili, kupovali rakety a aj finančne podporovali, aby som naplnila svoj sen. Bola to rozprávka, ktorá prevýši všetky napísané a vymyslené. Domov sa nemá spájať len s miestom narodenia. Doma musí byť každý sám v sebe. Ísť po svojej ceste poznania a stále sa od života učiť," priznala veľká športová veľvyslankyňa aborigénskej komunity s anjelskou tvárou i dušou.
