Predtým kontrolóri podnikať nesmeli a privyrábať si mohli len vyučovaním, prekladaním či publikovaním svojich textov. Najmä v malých obciach tak nemali z čoho žiť, lebo podľa poslanca Karola Mitríka z SDKÚ dostávali na čiastočný úväzok plat často len okolo dvoch- až trochtisíc. Hrozilo preto, že "obce zostanú bez kontrolóra".

Súhlasí i hlavný kontrolór Bojníc Pavel Herda. "Nezmyselné" ustanovenie by podľa neho viedlo k tomu, že aspoň čiastočnej kontrole by podliehali len mestá a obce s viac ako 3-tisíc obyvateľmi.

Daniel Gelien, starosta Slaskej v okrese Žiar nad Hronom, hovorí, že plat kontrolóra u nich vychádza na 2490 korún mesačne. "Za takéto peniaze vám nikto pracovať nepôjde." Zákon síce kontrolórovi umožňuje pracovať pre viacero obcí, na viacero čiastočných úväzkov, ale ani tu podľa Geliena nikto nezaručuje, že zastupiteľstvá sa na niekom dohodnú.

Geliena mrzí, že novela nebola prijatá skôr, lebo v Slaskej Lehote na prihlásenie sa do konkurzu na kontrolóra už uplynula. "Takže sme vlastne 'vyšachovali' záujemcov, ktorí majú nejaký pracovný pomer alebo podnikajú a nechceli sa toho vzdať."

Starosta Rudna nad Hronom Ľubomír Kršjak za problém považuje, že sa kontrolórom umožnilo privyrábať si bez toho, aby sa zmenili ich platové pomery. Zákon im totiž priznáva fixný plat, ktorý im musia vyplatiť obce. "Platové postavenie kontrolórov je pre malé obce v podstate likvidačné," tvrdí.

Aj Herda má k novele pripomienky. Keďže kontrolór si bude môcť privyrábať len so súhlasom obecného zastupiteľstva, podľa neho sa zastupiteľstvu dáva do rúk "ďalšia možnosť, ako 'priateľsky usmerniť' kontrolóra, aby sa 'správal' podľa jeho želania".

Čo obce bez kontrolóra

Zákon hovorí, že obce, ktoré hlavného kontrolóra nemajú, zvolia ho do 1. januára 2005. Keďže s právoplatne zvoleným kontrolórom starosta musí uzavrieť pracovnú zmluvu do 14 dní odo dňa voľby, každá obec musí mať kontrolóra vo funkcii od 15. januára. Či to tak naozaj bude, je otázne, lebo obec, ktorá si povinnosť nesplní, zákon netrestá.