Afganská azylantka Sahraa Karimi je jednou z mála tých, ktorí u nás azyl dostali. "Keď som prišla, žiadalo o azyl okolo desaťtisíc cudzincov, dostalo ho zopár." Sahraa žiadala o azyl, pretože hrala v zakázanom filme o lesbičkách a nemohla sa vrátiť domov. "Som presvedčená, že v akejkoľvek inej krajine by som azyl bez problémov dostala."
Na Slovensku jej ho najskôr zamietli. "Dôvody boli smiešne. Povedali, prečo sa nevrátim domov a neučím malé deti. Ak niekto pracuje na podobnom úrade, by mal poznať situáciu v danej krajine."
Sahraa sa odvolala, hovorí, že jej pomohli kamarátky, ktoré mali kontakty, a medializácia. Dnes tlmočí ďalším Afgancom, atmosféra pohovoru je podľa nej dobrá, klient má právo zmeniť tlmočníka, ak sa mu nepáči tlmočenie, úradníci sú ohľaduplní. Čakacia lehota sú tri, v komplikovaných prípadoch šesť mesiacov.
"Niektorí po mesiaci dostanú zamietavú odpoveď. Najčastejšie preto, že nie sú v ohrození, nemajú politický problém, doma ich nikto neprenasleduje." Niektorých však podľa Sahry netrápi nedostatok a obliekajú sa lepšie ako Slováci. "Kto by chcel žiť v cudzine, hovoriť cudzím jazykom, ak by na to nemal dôvod?" pýta sa. (zu)
