Na rodokmeňoch sa dá dokonca zarobiť. Hoci sú aj takí, ktorí hľadajú medzi svojimi predkami šľachtica či významného človeka, za túžbou väčšiny amatérskych genealógov je obyčajná ľudská zvedavosť.

„Rodokmeň mojej rodiny zostavil môj starý otec. Podarilo sa mu vypátrať predkov do 18. storočia. Neboli sme nijaká šľachta, samí poddaní. Niektorí z nich sa v priebehu 19. storočia vyučili remeslám a rozbehli sa po svete. Najzaujímavejšie bolo zistenie, že máme príbuzných v Argentíne – alebo že už pred vyše sto rokmi si člen dedovej rodiny vzal členku babkinej rodiny,“ hovorí mladá Bratislavčanka Katarína Matúšová. (mar)