Podľa názoru ANO ústava na jednej strane nesporne poskytuje ochranu súkromnému vlastníctvu, ale na druhej strane obsahuje tiež dôležitý princíp vlastníctva - zodpovednosť. Ústava jasne hovorí, že "vlastníctvo zaväzuje".
SDKÚ považuje stav, keď tisícky hektárov pôdy nemajú svojich majiteľov, za priestor na špekulácie, korupciu a podvody. "Sme presvedčení, že od roku 1989 bol vytvorený dostatočný časový priestor na prihlásenie sa k svojmu majetku," povedala poslankyňa strany Jarmila Tkáčová. SDKÚ je toho názoru, že spoločnosť má právo rozhodnúť, ako ďaleko pôjde s reštitúciami a ako dlho bude čakať, či sa nájdu vlastníci. Spoločenským cieľom je podľa strany urobiť poriadok s pôdou, pretože neusporiadané vlastnícke vzťahy sú brzdou procesu transformácie, na ktorý rezort pôdohospodárstva ešte len čaká. SDKÚ však je podľa Tkáčovej pripravené na diskusiu o tejto "ťažkej a citlivej téme".
Podľa Gábora Gála z SMK inštitút opustenej veci nie je ničím novým, "a už od rímskych čias platilo pravidlo, že opustená vec patrí štátu". Myslí si, že osoba, ktorá sa o svoje vlastníctvo neprihlási ani 15 rokov po revolúcii, opomenie zúčastniť sa konania o obnove evidencie pozemkov, neplatí daň z nehnuteľnosti, asi neexistuje. Podľa neho nemusí existovať nijaký dedič, prípadne vlastníctvo je dobrovoľne opustené, čo je možné "urobiť aj mlčky, a v tom prípade je vlastníkom tiež štát". Ak sa však niekto prihlási o svoje vlastníctvo aj po uplynutí príslušných lehôt, stále má možnosť uplatniť svoje vlastnícke právo, a to súdnou cestou. Práve SMK v roku 2003 iniciovalo novelu zákona, na ktorej základe táto pôda postupne prejde do vlastníctva obce.
KDH si myslí, že v mnohých prípadoch si aj kvôli nízkej bonite či malej rozlohe pozemkov oprávnené osoby uvedomili, že usporiadanie vlastníctva je drahšie ako hodnota nanovo získaného majetku. Preto v istej chvíli proces zastavili a ponechali vlastníctvo k pozemkom neusporiadané. Hnutie súhlasí s tým, aby sa na tieto pozemky pozeralo ako na opustené, a tie prepadnú v prospech štátu. KDH preto nemá výhrady proti platnému zákonu, ktorým prejde pôda nezistených vlastníkov na štát a následne na obce.
Podľa Branislava Opaterného so Slobodného fóra "možno polemizovať o tom, či je 10-ročná lehota dostatočne dlhá" na to, aby sa vlastníci k svojej pôde prihlásili. Nemyslí si, že by zákon, na ktorého základe občania prídu o svoju pôdu, bol v rozpore s ústavou. Aj v prípade, že sa vlastník prihlási neskôr, môže sa svojho majetku dožadovať súdnou cestou.
"Nejde v žiadnom prípade o vyvlastnenie, pretože chýba konkrétna osoba, ktorej majetok sa vyvlastňuje, a chýba donucovací akt, násilie, ktorým je vlastník prinútený 'vymeniť' svoj majetok za úradne stanovenú náhradu," povedal Opaterný.
Denník SME oslovil s otázkami týkajúcimi sa témy nezistených vlastníkov aj politické strany HZDS, Smer a KSS. Ani jedna z nich sa však nevyjadrila.
