Na budúci rok príde o pôdu okolo 700-tisíc až 1 milión ľudí. Sú to tí, ktorí sú už viac ako rok zapísaní v katastri ako nezistení vlastníci a do 1. septembra 2005 nedoložia potrebné doklady na doplnenie chýbajúcich údajov. Vyplýva to z informácií Úradu geodézie, kartografie a katastra.

V prospech štátu môžu na základe zákona prepadnúť asi 2 milióny parciel, ktoré po roku získajú obce. Podľa evidencie Slovenského pozemkového fondu dosiahla k 31. decembru 2003 celková výmera pozemkov nezistených vlastníkov 238-tisíc hektárov. Niektoré zdroje však hovoria až o pol milióne hektárov, čo je rozloha väčšia ako napríklad Trenčiansky kraj.

Z reakcií odborníkov, ktorých oslovil denník SME, vyplýva, že uzákonenie prechodu pozemkov nezistených vlastníkov na štát je prinajmenšom kontroverzné.

"Toto ustanovenie nemá obdobu nikde na svete. Nedoložení vlastníci pozemkov sú podľa zákona vyvlastnení, znárodnení, konfiškovaní, poštátnení," tvrdí profesor Milan Štefanovič z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

Podľa zákona 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom pôda nezistených vlastníkov po uplynutí ročnej lehoty od zápisu do katastra nehnuteľností prejde ako opustená do vlastníctva štátu a následne v priebehu roka do vlastníctva obcí.

Advokát a bývalý predseda federálneho Ústavného súdu Ernest Valko v tejto súvislosti upozorňuje na analógiu s Občianskym zákonníkom, podľa ktorého, ak je nejaká vec opustená a vlastník sa o ňu neprihlási do jedného roka, prejde do vlastníctva štátu. Podľa jeho slov vlastníci pozemkov mali dosť času, aby sa o svoj majetok postarali v rámci konania pri tvorbe registrov obnovenej evidencie pozemkov. "V ústave je napísané, že vlastníctvo zaväzuje, teda treba sa oň starať a správať sa zodpovedným spôsobom," podotýka Valko.

Podľa Petra Vojtka, podpredsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra, sa však veľa ľudí vôbec nedozvedelo, že sa v obciach začalo nejaké konanie vo veci obnovy evidencie k pôde. Preto sa nedá s istotou tvrdiť, že pozemky nezistených vlastníkov sú skutočne opustené. "Bolo by prospešné, keby zostavovaniu registrov predchádzala masívna informačná kampaň a celoštátna osveta. Ak občan vlastní pôdu v jednej obci a býva inde, nemá šancu sa dozvedieť, že prebieha konanie," poznamenal Vojtko. Dodáva, že práve preto sú dôležité obecné komisie, ktoré boli zriadené ako pomocné orgány pri zostavovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov. Tie okrem iného majú vyhľadať vlastníkov, ktorí majú byť zapísaní v registri.

Fakt, že zákonom bola stanovená lehota na vysporiadanie vlastníctva, po ktorej uplynutí pôda prechádza do vlastníctva štátu, Vojtko hodnotí záporne. "Ani socializmus si nedovolil spraviť jednorazový akt, že tým, čo vstúpili do družstva, odňal vlastníctvo. To im zostalo zachované, len nemohli na svojom pozemku individuálne hospodáriť."

Profesor Štefanovič pripomína, že to bol štát, kto spôsobil nejasnosti v evidencii vlastníctva k pozemkom, keď pred desaťročiami zľavil z podmienky, že vlastnícke prevody musia byť zapísané v pozemkových knihách, aby boli prevodmi podľa práva.

Niektoré paragrafy zákona 180/1995 pred pár rokmi preskúmal Ústavný súd na podnet skupiny poslancov, ktorých zastupoval poslanec Demokratickej strany Ján Langoš. V náleze z 3. apríla 1996 niektoré odseky zákona pritom označil za protiústavné. Avšak ústavnosť prechodu pozemkov nezistených vlastníkov na štát neskúmal. Otázka, či je to v rozpore s ústavou, tak zostala otvorená do dnešných dní.

Podľa advokáta Ernesta Valka sa vlastníctvo nepremlčuje, je to základný ústavný aj civilný predpoklad. "Nevidím dôvod, prečo by sa vlastník nemohol domáhať svojej pôdy pomocou určovacej žaloby, ak aj o ňu na základe zákona príde," povedal.

Ani podľa ústavného právnika Radoslava Procházku parlament pri uzákonení prechodu pozemkov nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu neporušil ústavu. Vysvetlil, že zásah zákonodarcu do vlastníckeho práva z dôvodu právnej istoty je ústavne opodstatnený iba v prípade, ak tento zásah je zdôvodniteľný naliehavou spoločenskou potrebou a túto potrebu realizuje primeranými prostriedkami. V danom prípade sa podľa Procházku takouto potrebou javí ochrana princípu právnej istoty vo veciach súvisiacich s usporiadaním vlastníctva k niektorým pozemkom. "Podľa môjho osobného právneho názoru zákonodarca v tejto súvislosti rámec takejto ústavne prípustnej voľnej úvahy neprekročil," uzavrel ústavný právnik.

Rovnako ani podľa parlamentných politických strán, ktoré odpovedali na naše otázky, prechod pozemkov nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu po vypršaní ročného moratória nie je protiústavný.

"Podľa mňa to, že nevieme adresu trvalého pobytu vlastníka, nie je dôvod na to, aby prišiel o vlastníctvo," tvrdí zas podpredseda úradu geodézie Peter Vojtko.

Sporný paragraf 15

• Dňom 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok, prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu a do správy Slovenského pozemkového fondu alebo štátnej organizácie lesného hospodárstva, ak ide o pozemky, ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu a ktoré nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
• Ak do 1. septembra 2005 nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok, alebo ak sa zapíšu do katastra nehnuteľností po 1. septembri 2005, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností.
• Do jedného roka odo dňa nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom prechádzajú tieto pozemky do vlastníctva tej obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzajú.

(Zdroj: Zákon 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, krátené.)

Nakladanie s opustenou vecou

• Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu. Toto ustanovenie platí primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opustené veci.

(Zdroj: Občiansky zákonník, paragraf 135, upravené a krátené.)

Kde nájdete menný zoznam

Internetová adresa Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave na zoznam nezistených vlastníkov, ktorí už sú na základe REOP zapísaní v katastri.

http://www.gku.sk/index.php?menu_index=1&submenu_index=1&lang=0

Zoznam nájdete aj na internetových stránkach denníka SME: www.sme.sk/poda