"Bežala 47. minúta zápasu. Prehrávali sme 1:2, Sergejs s námahou zišiel z ľadu. Už na striedačke ho postihla slabosť, lekár sa mu hneď venoval. Potom sa vybral do kabíny, no pred dverami skolaboval. Medzitým prišla jednotka rýchlej lekárskej pomoci, ktorá ho začala oživovať. Zápas na ľade sa dohrával, no u nás všetkých narastali obavy, čo je s ním. Obranca Sejejs vyrovnal na konečných 2:2, v následnom predĺžení gól nepadol.
Zápas o záchranu Žoltoksovho života pokračoval ešte vyše hodiny. Po hroznej správe o jeho konci sme sedeli všetci tri hodiny v kabíne. Bez jediného slova, nik sa ani nepohol, hráči ostali v zašnurovaných korčuliach. O pol tretej v noci sme vyrazili na smutnú deväťhodinovú cestu autobusom do Rigy. So šoférom, ktorému sa Sergejs predtým vždy milo prihovoril. Bol v mužstve uznávanou osobnosťou, veľmi mi pripomínal nášho Mira Šatana či Petra Bondru. Jemný inteligentný nadhľad, svetaskúsený čestný človek, zapálený športovec. Pán hokejista, technik s konštruktívnou prihrávkou, pravák.
Za krátky čas, čo som v Rige, veľmi pekne a rád spomínal na bývalých spoluhráčov z Minnesoty Maja Gáboríka a Ľuba Sekeráša.
Jeho kamarát z Ameriky Darby Hendrickson mi v autobuse potichu rozprával, ako Žoltoksa postihla srdcová slabosť ešte v Minnesote. Že v lete absolvoval dôkladnú lekársku prehliadku a neprišlo sa na nič vážne. Viem, že pred touto sezónou sa na jeho problém s arytmiou zamerali aj lekári v Rige, tiež nič nenašli." (ju)
