Sabrina Reghaissiová z Bourges (vľavo) sa snaží ubrániť strelecký pokus Jany Kovaříkovej z Delty. Košičanky prehrali doma v prvom stretnutí Euroligy basketbalistek 67:79. FOTO - ČTK
Na lavičke košickej Delty I.C.P. sedeli iba tri basketbalistky, ktoré majú väčšie-menšie skúsenosti zo súbojov v Európskej lige, klubovej súťaži presahujúcej významom na kontinente všetko iné. Úrovňou je jej "odskok" od druhého celoeurópského Pohára FIBA oveľa vyšší než je trebárs vo futbale rozdiel medzi Ligou majstrov a Pohárom UEFA. Delta nie je medzinárodne úplne neskúsený tím. Pôsobila v Pohári FIBA, či jeho predchodcovi Pohári Liliany Ronchettiovej. "Euroliga je proti nemu moderný mrakodrap stojaci pri bežnom paneláku," hľadal prirovnanie kouč slovenského majstra Vladimír Karnay.
Zo spomínanej trojice hrala, i dvakrát vyhrala v družstve Ružomberka (v rokoch 1999, 2000) zlato v najprestížnejšej súťaži rozohrávačka Slávka Frniaková. Rovnakú bilanciu má pivotka Renáta Hiráková, lenže tá, žiaľ, sedela v stredu medzi spoluhráčkami v civile - je zranená. Do tretice - Luisa Michulková odohrala v kolektíve nášho bývalého suveréna menej ťažkých zápasov medzi absolútnou elitou. Navyše, už v jeho horších časoch.
Delta extra šancu zvládla
Osem basketbalistiek Delty prežívalo v stredu euroligový krst. Bol extra slávnostnou príležitosťou, lebo na východ republiky zavítal klub s tromi titulmi v najprestížnejšej kontinentálnej súťaži (1997, 1998, 2001), slávny Bourges Basket. Košice začali na prvý pohľad bez rešpektu, v 7. minúte viedli 18:14. "Klamlivé zdanie. Bourges začal opatrnejšie, do útoku sa nehrnul. Francúzky skutočne nevedeli, čo sme zač. My sme ich poznali lepšie. Žiadna veda, stačilo si pozrieť štatistiky a dlhodobý výpočet úspechov. Ich systém hry sme však iba tušili, nemali sme o ňom žiadne poznatky. Keď sa Bourges oťukal, ani sme sa nenazdali a prvú štvrtinu prehrali. V ďalšej zistili, že sme bez akejkoľvek šance zohrať dramatický súboj. Na konci sme zase hrali dobre, ale pre objektivitu - súper už trochu vypol. Krst sme však zvládli," triezvo hodnotil zápas (67:79) Karnay.
Frniaková: v Eurolige sa stále učím
Žilinčanka Slávka Frniaková pripomenula, že počas šesťročného pôsobenia v Ružomberku (v rokoch 1994 - 2000, do tímu prišla keď nemala ešte pätnásť) "sme mali na Bourges špecialne šťastie, hrala som proti nemu azda pätnásťkrát. Väčšinou sme prehrávali, ale v roku 1999 sme nad ním zvíťazili v play off vonku a zrazu zistili, že je zdolateľný. Potom sme vyhrali Euroligu prvý raz, o rok zdolali vo finále súťaže práve Bourges."
Koľko zápasov bude trvať Košiciam, kým stratí rešpekt pred veľkými menami, znela jedna z otázok na Slávku. "Nehovorme o zápasoch, ale rokoch. V podstate je to nepretržitý proces. Pred Bourges a mnohými inými kolektívami mám úctu dodnes. Stále sa učím."
Bourges: chránené kultúrne dedičstvo
Renáta Hiráková v Bourges dve sezóny hrala (1994 - 1996). "Poznám jedného jediného funkcionára, inak sú to úplne nové tváre. Na hre to však nevidno. Je to stále o výbornej obrane, prepracovanom postupnom útoku s takmer neomylnou koncovkou. Proti Bourges vediete trebárs o dva body a zrazu o dve minúty s prekvapením zistíte, že prehrávate o desať," povedala odchovankyňa košického basketbalu, ba priamo trénera Karnaya.
Legendárny francúzsky tím pre nás s nepredstaviteľným zázemím zostavu premyslene mení aj za cenu chvíľkového ústupu zo špičkových pozícií. Predstavitelia klubu hovorili, že ide o nevyhnutnosť, bez ktorej sa nedá opäť dostať na výslnie. Môžu si to dovoliť, a my môžeme obdivovať. Možno aj závidieť, je to vec charakteru a názoru. V dvestotisícovom meste je basketbal čosi ako "chránené kultúrne dedičstvo."
Na internetovej stránke Bourges Basket si možno prečítať mená dvanástich veľkých sponzorov, medzi nimi ministerstva športu, basketbalovej federácie, regiónu centrálneho Francúzska a, prirodzene, mesta. Medzi približne 120 prispievateľmi klubu sú módne salóny, bagetérie, pizzerie i jednotlivci.
