Spojené štáty včera uznali bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko. Dlhoročný spor medzi Macedónskom a Gréckom tak nabral nový rozmer. Pre Atény, ktoré sa nevedia zmieriť s názvom svojho balkánskeho suseda, je to tvrdý úder.
Prvé vážnejšie rozhodnutie Washingtonu po amerických voľbách spôsobilo v Grécku poplach. Minister zahraničných vecí Petros Molyviatis neodcestoval na summit Európskej únie v Bruseli a predvolal si amerického veľvyslanca v Aténach Thomasa Millera. Odovzdal mu formálny protest.
Spor medzi Macedónskom a Gréckom trvá trinásť rokov, odkedy sa Macedónsko oddelilo od Juhoslávie. Grécka Helénska republika nechce uznať Macedónsko ako oficiálny názov svojho severného suseda, pretože tak isto historicky nazýva severnú časť krajiny a navyše vyvoláva spomienky na slávnu Macedónsku ríšu Alexandra Veľkého. Skopje sa však názvu nikdy nechcelo vzdať. "Je to otázka identity, nie mena," tvrdí bývalý šéf macedónskej diplomacie Ľubomir Frckovski.
Grékov minulý rok pobúrilo, že Spojené štáty použili názov Macedónsko, potom ako so Skopje podpísali dohodu.
Na nátlak gréckej diplomacie vtedy Washington informoval, že názov Macedónsko použili len ako neformálne pomenovanie. Atény používajú názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod akým sa Macedónsko stalo členom OSN v roku 1993. "Jednostranný krok USA bude mať viac negatívnych dôsledkov," povedal Molyviatis.
"Áno, uznali Macedónsko ako ,Macedónsko' podľa jeho ústavného názvu," potvrdil agentúre Reuters vysoký predstaviteľ macedónskej vlády s podmienkou, že ho nebudú menovať. Americké rozhodnutie prijali v Macedónsku s veľkou radosťou. "Je to veľké gesto, prvé politické gesto Georgea Busha po jeho víťazstve, čo je síce bizarné, ale my to vítame," citovala Reuters Frckovského.
"Je to veľmi citlivý diplomatický ťah a dobré znamenie pre celý Balkán," povedal SME vedúci úradu ministerstva zahraničných vecí Miroslav Mojžita, odborník na Balkán. Slovensko pri bilaterálnych stretnutiach uznáva názov Macedónska republika a zároveň aj FYROM na medzinárodnej pôde. Načasovanie amerického gesta Mojžita vníma aj s ohľadom na nedeľné referendum v Macedónsku. Opozícia ním chce zabrániť lokálnemu členeniu, ktoré je v prospech albánskej menšiny. Európska únia aj Spojené štáty dúfajú, že referendum nebude úspešné.
Okrem názvu sa tieto dva štáty sporili aj o podobu štátnej zástavy. Grécko dokonca rok a pol blokovalo hranice s Macedónskom a zastavilo zahraničný obchod. Situácia sa zlepšila až po tom, ako Skopje pozmenilo štátnu zástavu. Na začiatku roku 1996 už obidve krajiny otvorili diplomatické misie. Dnes sa Grécko zaraďuje medzi najväčších investorov v Macedónsku. Mojžita sa domnieva, že posledný krok Spojených štátov nakoniec prispeje k zlepšeniu vzťahov medzi Gréckom a Macedónskom.
