Stane sa to, ak sa vlastníci pôdy do 1. septembra 2005 k svojmu majetku neprihlásia. Týka sa to paradoxne najmä tých pozemkov, kde je meno majiteľa síce známe, ale chýbajú bližšie údaje - dátum narodenia či adresa bydliska.
Väčšina vlastníkov je pritom zapísaná v registri, ale oni sami o tom zrejme nevedia. Každá obec má mať komisiu, ktorá ich bude hľadať. Ak ich nenájdu a vlastníci sa sami neprihlásia, ich pôda sa stane majetkom obce. Je preto sporné, či sa obce budú naozaj dôsledne snažiť vlastníkov nájsť. Ide totiž o miliardové hodnoty.
Peter Vojtko, podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra má osobnú skúsenosť, že ľudia by záujem o svoju pôdu mali, ale často vôbec nevedia, že majú predložiť nejaké doklady. "Oznamy na informačných tabuliach obecných a mestských úradov, ako to určuje zákon, nepostačujú," myslí si.
Dnes, keď sa zostavujú registre pôdy nezistených vlastníkov, by podľa Vojtka mala byť "masívna informačná kampaň a celoštátna osveta". Taká však nie je.
Profesor na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Milan Štefanovič navyše tvrdí, že štát ide znárodňovať súkromný majetok, čo dnes "nemá vo svete obdobu".
Aj Vojtko si myslí, že "takýto zásah do súkromného vlastníctva, ktorý má znaky zoštátnenia, sme tu asi nemali od čias Márie Terézie".
Proces znárodňovania sa začal v roku 1995, keď poslanci schválili zákon, že ľudia prídu o pôdu, ak k nej včas "neprihlásia".
Takýto stav je výsledkom zložitého historického vývoja v pozemkovom vlastníctve najmä v rokoch 1945 až 1989.
Vládne politické strany aj viacerí ústavní právnici sú presvedčení, že štát zabratím pozemkov nezistených vlastníkov neporuší ústavu.
"Sme presvedčení, že od roku 1989 bolo dosť času prihlásiť sa k svojmu majetku," povedala poslankyňa Jarmila Tkáčová z SDKÚ.
Gábor Gál z SMK dodáva, že aj keď v septembri 2005 uplynie lehota, vždy má majiteľ pôdy "možnosť uplatniť svoje vlastnícke právo súdnou cestou".
Autor: IVAN ŠTULAJTERROMAN KRPELAN
