"Nezáleží na tom, kto je prezidentom. Ide o to, aby naša úloha v Iraku bola stále menej nápadná - Iračania chcú o sebe rozhodovať sami. No my tu budeme ešte najmenej ďalšie štyri roky," hovorí 24-ročný slobodník Charles Revord z Michiganu.

Vojaci slúžiaci v nebezpečnom irackom "sunnitskom trojuholníku" sa o prezidentskom súboji veľa nerozprávajú. Pre nich je dôležité prežiť a poslúchať rozkazy, ktoré sa podľa nich nezmenia: poraziť vzbúrencov a pomôcť pri obnove Iraku. Tvrdia, že ani z úst Busha, ani z úst Kerryho nepočuli čo len slovko o tom, že by námorná pechota čoskoro odišla z Iraku.

Bez ohľadu na to, kto zasadne v Bielom dome, očakávajú v Iraku len ďalšie problémy. Pre seba chcú lepšiu výzbroj, vyšší plat a od svojho vrchného veliteľa, nech je ním ktokoľvek, jasnú stratégiu odchodu z Iraku.

Znepokojuje ich vyhliadka na časovo neohraničenú misiu, ktorá nemá jasne určené kritérium, kedy nastane víťazstvo. "Je jasné, že nemôžeme jednoducho odísť z Iraku a nechať vyjsť nazmar všetku prácu, čo tu chlapci z námornej pechoty odviedli," povedal člen námornej zdravotnej služby Quinton Brown, 24-ročný Chicagčan. "Chcem však, aby prezident naznačil, ako ukončíme okupáciu. Čo budeme robiť, kým tu budeme? Čo bude nasledovať? Bush to čiastočne robil, ale my potrebujeme viac."

Príslušníci námornej pechoty so základňami v nebezpečných oblastiach na západe a severe Bagdadu riešia pred očakávanou veľkou ofenzívou proti baštám vzbúrencov predovšetkým praktické problémy. Ocenili by, ak by im poslali viac vozidiel Humvee. Páčil by sa im výrazný nárast rizikových príplatkov, zvýšenie základných miezd a lepšia zdravotná starostlivosť pre rodiny doma.

Pokiaľ ide o politický boj zúriaci v Spojených štátoch, nájde sa dosť takých, čo povedia, že im pripadá vzdialený milióny kilometrov.

(čtk/ap, r)